Trnava - V sobotu 17.8. sa približne 60 Žilinčanov vybralo na vlakový výjazd do Trnavy. Cesta prebiehala pokojne, v reštauračnom vozni sa všetci bavili, zábavu nekazila ani 30tka policajtov, ktorí išli s nami už zo Žiliny, proste klasický výjazd. Všetko zaujímavé sa začalo diať až po príchode do Trnavy.

Tam si nás polícia vyzdvihuje a v prvom momente všetko vyzerá normálne, no hneď ako vyjdeme zo stanice, zavedú nás na jedno miesto, kde nás na slnku držia a nechcú nikde pustiť, dokonca ani na WC. 

Pravdepodobne nejaký veliteľ nám oznámil, že kluby sa dohodli, že nás nepustia na štadión a požiadali políciu, aby k tomu vydala nejaký príkaz. Bolo nám oznámené, že nás posadia na najbližší vlak, ktorý išiel za pár minút, tak sa teda čakalo. Ako sa blížil odchod vlaku, napätie sa stupňovalo, pomohli k tomu najmä páni v uniformách, ktorí už dopredu vedeli, ako bude cesta späť prebiehať. Vety ako „však počkajte, ešte uvidíte tú cestu“ to iba potvrdzujú. 

Do vlaku naskakuje s nami aj cca 20 kukláčov, ktorí hneď od začiatku využívajú každú jednu príležitosť na to, aby si mohli udrieť. Dokonca sa postavili do chodby a nedovolili nám ani pohyb v rámci vagóna, zaujímavé boli aj výzvy typu „sadni si do toho kupéčka“, keď sa v ňom nachádzalo už 10 ľudí (kapacita je 6 osôb). 

Potom po pár pokrikoch smerovaných na políciu rupli pár jedincom nervy, čoho výsledkom bola poriadna masáž, ktorá vyústila až do takých situácii, ako napríklad kopanie do hlavy bezbranného chudáka na zemi, bitie žien alebo v jednom prípade pri násilnom zatváraní dverí skoro jednému chlapcovi odsekli prsty na ruke. V Novom Meste nad Váhom vznikajú ešte konflikty kvôli zadržaným, bez ktorých nechceme odísť, ale aj tam nakoniec vyhráva polícia a okrem zadržaných naskakujeme všetci do vlaku a odchádzame, teraz už s trenčianskymi štátnymi policajtmi, ktorí vystriedali kukláčov.

Jeden druhého tajne informujeme, že v Trenčíne vyskakujeme z vlaku, po príchode do TN nás nezastaví ani pár policajtov strážiacich dvere, ktorí nakoniec pred masou tlačiacich sa tiel rezignujú a púšťajú nás. V dobrej nálade sa všetci vyberáme na štadión, kde vznikajú komické situácie, ako napríklad vyplašení policajti, ktorí nás usmerňovali do sektoru hostí, nakoľko si mysleli, že sme Myjavčania. Niektorí teda idú na hlavnú tribúnu a niektorí k sektoru hostí, kde je našim cieľom dostať sa dnu, vyvesiť vlajku, čosi zahučať a odísť. Nakoniec sa dnu dostáva len pár ľudí, ktorí vyvesia vlajku a po prvom polčase sa odchádza domov. 

Veľké vďaka patrí šéfovi fanclubu Myjavy za to, že dal súhlas k tomu, aby sme sa dostali do sektoru a zároveň všetkým Myjavčanom za to, ako presviedčali security, nech nás pustia. 

Po prvom polčase sa všetci vyberáme domov, po ceste spievame chorály, v ktorých ospevujeme naše milované vedenie a políciu, bavíme sa na pohľadoch policajtov, ktorí už nevedeli, čo majú robiť, len nervózne žmolili obušky. Na stanici ešte dáme v reštaurácii pivo, prichádza vlak a my ideme domov.  

Toľko k sobotňajšiemu výjazdu, je veľmi zaujímavé, ako kluby bojujú o svojich fanúšikov, ako sa už dopredu dohodnú, že všetkých z tohto vlaku treba otočiť späť domov. Je to veľmi pozoruhodné najmä teraz, v časoch kedy divákov na slovenských štadiónov vidno stále menej a menej. 

Hrá sa u nás vlastne ešte futbal pre fanúšikov či to je naozaj iba jeden veľký biznis? 
A čo polícia a iné bezpečnostné zložky? V sobotu si podali Žilinčanov, v nedeľu neprimeraným zásahom Prešovčanov, kto to bude nabudúce? Nemali by prestať robiť z fanúšikov najväčších kriminálnikov a radšej sa venovať skutočnému zločinu, ktorý trápi našu krajinu?