ULTRASZILINA.SK | ,


Súčasnosť MŠK Žilina

súčasnosť / história / úspechy / štadión / mesto

 

V deväťdesiatych rokoch sa začala nová éra nielen krajiny, ale aj žilinského futbalu. Československo sa rozpadlo a od sezóny 1993/94 hral ŠK Žilina v Mars Superlige (najvyššia slovenská súťaž). V jej premiérovom ročníku obsadil výborné 5. miesto za tradičnými klubmi ako Slovan, Inter, DAC, či Prešov. V ďalšej sezóne však nasledoval prudký pád a klub nakoniec z ligy vypadol do druhej najvyššej súťaže. Pod vedením Stanislava Grigu ako trénera sa však klub už pod názvom Mestský športový klub Žilina dokázal po roku opäť vrátiť medzi elitu a pôsobí tam dodnes. Od 24. júna 1996 sa začala písať moderná kapitola klubu. Jeho predsedom sa stal Jozef Antošík, ktorého pôsobenie naštartovalo zmeny vo vedení, v starostlivosti o hráčov, v zabezpečení chodu klubu aj v práci s mládežou. Výsledky sa dostavili postupne.


MŠK Žilina pôsobil trikrát v Intertoto pohári, kde zaznamenal niekoľko pozoruhodných výsledkov. Pri redukcii počtu účastníkov najvyššej súťaže zo 16 na 10 v sezóne 1999/2000 sa mu podarilo udržať medzi elitou a už o dva roky neskôr sa v sezóne 2001/2002 stal po prvýkrát majstrom Slovenska! Mužstvo vtedy viedol pol sezóny Ladislav Jurkemik, na jar po ňom prebral tím český tréner Leoš Kalvoda. Žilinčania si majstrovským titulom vybojovali aj právo účasti v predkole Ligy majstrov, ale po výsledkoch 1:1 doma 0:3 vonku so švajčiarskym FC Bazilej z európskych pohárov vypadli.


O rok neskôr sa však znovu tešili z ďalšieho titulu. Pri tíme sa však vymenilo hneď niekoľko trénerov. Na konci augusta odvolalo vedenie Leoša Kalvodu a na jeho miesto prišiel moravský tréner František Komňacký. Ten však po jeseni skončil a nahradil ho jeho asistent Jaroslav Rybár. Ani ten však nevydržal v pozícii hlavného trénera do konca ročníka a mužstvo v polovici apríla prevzal Milan Lešický, ktorému sa podarilo získať nielen titul v lige, ale aj Superpohár.

So svojou ekipou sa v 2. predkole Ligy majstrou stretol s izraelským Maccabi Tel Aviv a po výhre 1:0 doma a remíze 1:1 v Budapešti (Izraelčania kvôli bezpečnostnej situácii nemohli hrať doma) sa tešil z postupu do 3. predkola. V ňom však bola nad jeho sily slávna Chelsea Londýn, ktorej podľahli Žilinčania doma 0:2 a 0:3 vonku. Šancu uspieť mali ešte v 1. kole Pohára UEFA, no v ňom úplne vybuchli, avšak už pod vedením trénera Juraja Šimurku, ktorý mužstvo prevzal v polovici septembra. Môžeme len skonštatovať, že Žilina premárnila šancu na dobrý výsledok nevýrazným výkonom. Aj keď MŠK malo proti holandskému Utrechtu, hrajúcemu kvôli výtržnostiam fanúšikov na prázdnom štadióne hernú prevahu, domáci dokázali z dvoch šancí streliť dva góly. Domácu odvetu žilinskí futbalisti nezvládli a s dvanástym mužstvom holandskej ligy Utrechtom prehrali hanebne 0:4 a zo súťaže zaslúžene vypadli. Šimurka nakoniec po zlých výsledkoch pri tíme skončil a mužstvo prevzal Ladislav Jurkemik, ktorý ho doviedol k majstrovskému hetriku a ďalšiemu víťazstvu v Superpohári! Jurkemik pokračoval v úlohe hlavného kouča aj v ďalšej sezóne. S tímom však vypadol v Lige majstrov už v 2. predkole po prehrách s Dinamom Bukurešť (0:1 doma a 0:1 vonku). Klub sa pretransformoval na akciovú spoločnosť. V sezóne sa Žilinčanom nedarilo tak, ako po minulé roky a Jurkemika nakoniec vystriedal v apríli Karol Pecze. S mužstvo obsadil v Corgoň lige 2. miesto a predstavil sa v Pohári UEFA.

 

V 1. predkole narazil na azerbajdžanský tím FK Baku a po výsledkoch 0:1 vonku a 3:1 doma postúpil ďalej. V 2. predkole však podľahol MŠK doma Austrii Viedeň 1:2 a v odvete, hoci viedol už 2:0 a postupoval, nakoniec po remíze 2:2 z ďalších bojov vypadol. Sezóna 2005/06 bola poznačená viacerými zmenami na trénerských postoch. Po vypadnutí z Pohára UEFA vystriedal Karola Peczeho na lavičke Milan Nemec, ale toho nahradil v januári 2006 Chorvát Marjan Vlak. S mužstvom skončil na 4. mieste – najhoršej priečke od prvej majstrovskej sezóny a v júni ho klub prepustil. K tímu sa dostal ako hlavný kouč moravský tréner Pavel Vrba a hneď vo svojej premiérovej sezóne vybojoval s mužstvom v poradí štvrtý slovenský titul! Žilina sa opäť predstavila v Lige majstrov. Ešte predtým však v Superpohári opäť vyhrala. V 1. predkole vyradila luxemburského majstra F 91 Dudelange po výhre 2:1 vonku a 5:4 doma. V 2. predkole však narazila na českého vicemajstra Slaviu Praha a po dvoch bezgólových remíza vypadla na ihrisku súpera po penaltovom rozstrele z ďalších bojov. V lige, ktorá sa hrala opäť iným modelom, žilinskí futbalisti po jeseni viedli, ale na jar sa ukázalo, že v rozhodujúcich momentoch nedokázali Žilinčania poraziť najvážnejšieho konkurenta v súboji o titul, Petržalku. V lige s ňou prehrali 0:1 a rovnakými výsledkami s ňou vypadli aj v semifinále Slovenského pohára. Žilina nakoniec skončila na druhej priečke a vybojovala si účasť v Pohári UEFA.


Sezóna 2008/09 bola pre MŠK sezónou, v ktorej žilinský klub oslavoval storočnicu svojho vzniku. V poslednom ročníku Pohára UEFA sa mu podarilo urobiť dieru do sveta a žilinskí hráči výsledkami konečne dali o sebe vedieť aj mimo Slovenska. V 1. predkole vyradili Žilinčania bieloruský MTZ-RIPO Minsk po výsledkoch 2:2 vonku a 1:0 doma. V 2. predkole hrali proti zdatnejšiemu súperovi. V Liberci však vyhrali 2:1 a rovnako aj v odvete doma. V hlavnej fáze Pohára UEFA ich čakal bulharský súper Levski Sofia, ktorý vypadol v 3. predkole Ligy majstrov. Žilinčania doma remizovali 1:1, ale v odvete v Sofii, už pod vedením trénera Dušana Radolského dokázali senzačne vyhrať gólom Adauta 1:0 a prebojovať sa do skupinovej fázy druhej najvýznamnejšej európskej klubovej súťaže.

V nej si hanbu neurobili a v spoločnosti veľkých klubov uhrali 4. miesto. Doma podľahli Hamburgeru SV 1:2, v Amsterdame Ajaxu 0:1, doma remizovali so Slaviou Praha bez gólov a čerešničkou na torte bola výhra 2:1 na pôde Aston Villy Birmingham.


V lige sa Žilinčanom spočiatku darilo, ale potom sa program nahustil a prišli aj prehry. Po jednej v Banskej Bystrici skončil tréner Pavel Vrba a pod Radolským mužstvo uhralo na jeseň 2. priečku s odstupom 4 bodov na vedúci Slovan. V Slovenskom pohári sa podarilo Žilinčanom prejsť cez mestského súpera Bánovú a potom zdolať aj Trnavu, ale v prvom jarnom zápase už bol nad jej sily Slovan, ktorý v štvrťfinále vyhral v Žiline 2:1 a v odvete mu stačila na postup aj remíza 0:0. V lige nakoniec po nepresvedčivých výkonoch a najmä zlých výsledkoch Žilinčania postupne na Slovan strácali a nakoniec obsadili iba druhé miesto, už pod vedením tretieho trénera v sezóne, Vladimíra Kuťku, ktorý vystriedal po remíze s Prešovom Dušana Radolského. Druhá priečka zabezpečila MŠK účasť v 2. predkole Európskej Ligy, ktorá od sezóny 2009/10 nahradila Pohár UEFA.

V sezóne 2009/2010 sa naši hráči predstavili v novovytvorenej  Európskej lige, ktorá nahradila Pohár UEFA, už pod vedením nového trénera Pavla Hapala. Vďaka dobrému koeficientu začali až v 2. predkole, v ktorom vyradili moldavskú Daciu Kišiňov po výsledkoch 2:0 doma a 1:0 vonku. V treťom predkole sa stretli so slávnym chorvátskym mužstvom Hajduk Split a po domácej remíze 1:1 a následnej výhre v Splite 1:0  sa Žilinčania tešili z postupu do ďalšej fázy súťaže. V play-off Európskej ligy im žreb prisúdil ďalší tím z Balkánu, tentokrát Partizan Belehrad. V Srbsku sa im podarilo remizovať 1:1, no domáci zápas nezvládli a prehrali  0:2. Po tejto prehre sa skončilo naše účinkovanie v Európe.



V Slovenskom pohári sa nám už tradične nedarilo, keď po domácej prehre 1:2 s Košicami, sme vypadli už v 3. kole, čo znamená, že na zisk pohára musíme čakať ešte minimálne jednu sezónu. Čo nevyšlo v európskom a domácom pohári, to sa podarilo v lige. Vďaka domácej neporaziteľnosti, sme vyhrali jesennú časť Corgoň ligy a tým si vytvorili výbornú východiskovú pozíciu do jarnej časti.



Počas zimnej prestávky sa mužstvo predstavilo v medzinárodnej Tipsport lige, v ktorej dokázalo suverénne vyhrať základnú skupinu a prebojovať sa až do finále, v ktorom ho čakalo české mužstvo Sigma Olomouc. Keďže sa zápas skončil remízou 3:3, o víťazovi rozhodol až penaltový rozstrel, v ktorom sa viac darilo Žilinčanom, a tak pohár putoval k nám pod Dubeň.



Jarná časť ligy sa pre nás začala veľmi dobre, po prvých zápasoch sme si stále držali prvú pozíciu, o ktorú sme však prišli po nešťastných prehrách doma s Nitrou a následne na Slovane. Mužstvo sa však nevzdalo a dokázalo si vynikajúcim finišom vybojovať prvú priečku späť. O držiteľovi titulu sa mohlo rozhodnúť už tri kolá pred koncom, lenže v Dubnici sme iba remizovali, a tak majstrovskú definitívu dal až posledný domáci zápas s Dunajskou Stredou, ktorú sme “vyprášili” 4:0 a získali sme 5. titul majstra Slovenska.


K titulu sme zakrátko pridali aj rekordný štvrtý triumf v slovenskom Superpohári, v ktorom sme porazili víťaza Slovenského pohára ŠK Slovan Bratislava. Zápas sa po 90-tich minútach skončil remízou 1:1, no vďaka lepšie zvládnutým penaltám sme sa z cenného víťazstva tešili my.



V sezóne 2010/2011 sme ako majstri krajiny bojovali o účasť v hlavnej fáze Ligy majstrov. Prvou prekážkou bola v 2. predkole maltská Birkirkara FC. Po prekvapivej prehre 1:0 na ihrisku súpera, sme doma nenechali nič na náhodu a zvíťazili presvedčivo 3:0. V treťom predkole sa nám do cesty postavil majster Bulharska PFC Litex Loveč, s ktorým sme vonku remizovali 1:1 a následne doma vyhrali 3:1 a tešili sa z postupu do play-off Ligy majstrov. Účasť v play-off nám aj v prípade neúspechu zaručovala účinkovanie aspoň v skupinovej fáze Európskej ligy, no cieľ bol jasný, Ligy šampiónov. V česko-slovenskom súboji sme narazili na Spartu Praha a po víťazstvách 2:0 vonku a 1:0 doma sme oslavovali historický úspech MŠK.


V skupinovej fáze nám žreb prisúdil skupinu F s anglickou Chelsea FC, francúzskym Olympique Marseille a ruským Spartakom Moskva. Do súťaže sme vstúpili domácim súbojom s favoritom skupiny Chelsea FC, s ktorou sme prehrali 1:4. V druhom zápase skupiny sme v moskovských Lužnikách podľahli Spartaku 3:0, následne v Marseille Olympique-u 1:0 a naša šanca na prípadný postup bola len v teoretickej rovine. V druhom domácom zápase skupiny sme zaplatili tvrdú nováčikovskú daň v podobe debaklu 0:7(!) s Olympique-om Marseille. V derniére na ihriskách súperov sme na Stamford Bridge dlho hrali vyrovnanú partiu, no nakoniec prehrali 2:1. Rovnaký výsledok sa zrodil aj v poslednom domácom vystúpení, v ktorom sme podľahli Spartaku Moskva. Premiérové účinkovanie v Lige majstrov nám teda nevyšlo, skóre 3:19 a posledné miesto v F-skupine bez zisku bodu zatienilo naše úspešné ťaženie v predkolách tejto súťaže. Aj napriek tomu všetkému bola táto jeseň prelomovou a nielen pre klub.


 


V domácej súťaži sa Žiline, aj napriek nahustenému programu, podarilo obsadiť prvé miesto a získať pomyselný jesenný primát. Pred druhou Senicou si tím pod vedením Pavla Hapala vytvoril 6-bodový náskok a nebyť domácich remízových zaváhaní či jedinej prehry v Senici, mohol byť náskok veru výraznejší.


V Slovenskom pohári začínali naši v 2. kole, v ktorom suverénnym spôsobom zdolali Vranov nad Topľou na jeho pôde 5:0 a v 3.kole pri Slnečných jazerách SFM Senec 3:1. V štvrťfinále hrajúcom sa už na dva zápasy najskôr vyhrali na Liptove nad Liptovským Mikulášom 1:0 a domácou výhrou 3:0 už len definitívne spečatili postup do jarného semifinále SP.


Zimná prestávka bola opäť spestrená viacerými prípravnými zápasmi a tiež účasťou na dvoch medzinárodných podujatiach. Prvým bola Tipsport liga, v ktorej sme vyhrali základnú skupinu, no vo štvrťfinále, v ktorom nastúpili prevážne hráči béčka kvôli turnaju v Dubai, sme podľahli Zl. Moravciam. Druhým bol už spomínaný turnaj Dubai Champions Cup 2011, na ktorom sa okrem MŠK zúčastnili Zenit Petrohrad (Rusko), Šachťor Doneck (Ukrajina),  Al Hilal FC (Saudská Arábia),  Sparta Praha (Česká republika) a víťaz iránskeho pohára 2010 Piroozi FC. V základnej skupine sme najskôr vyhrali na Šachťorom 5:2, následne sme prehrali s Al Hilal 1:2, čo pre nás znamenalo súboj o konečné tretie miesto, v ktorom sme zdolali Piroozi FC 3:1. Víťazom tunaja sa stal Al Hilal FC, ktorý zdolal vo finále Zenit až po penaltách.

 


Jarná časť bola presným opakom tej jesennej. Žilinčania sa od jej úvodu herne aj strelecky trápili, naopak Senica, no najmä Slovan strácajúci po jeseni 12 bodov, svoje zápasy vyhrávali. Žilina sa postupne prepadla až na tretie miesto, k čomu prispela aj kontumácia domáceho zápasu so Slovanom (3:0 v prospech hostí) za inzultáciu rozhodcu jedným z domácich fanúšikov. Z titulu sa nakoniec tešili v Bratislave, druhá skončila Senica.


V semifinále Slovenského pohára nám žreb prisúdil Zlaté Moravce. Prvý zápas sme vyhrali na domácom ihrisku 3:0 a ani následná prehra v odvete 1:0 nezabránila našej účasti vo finále po dlhých 11-tich rokoch. Druhým finalistom sa stal bratislavský Slovan, ktorý si poradil v semifinále so Spartakom Trnava. Vo finále sa tak stretli dva najlepšie slovenské tímy a veru bolo sa na čo pozerať. Zápas sa po 90-tich minútach skončil nerozhodne 2:2. V predĺžení sa podarilo skórovať obom mužstvám, pričom Žilinčania vyrovnali pár sekúnd pred koncom nadstaveného času na konečných 3:3. V penaltách mali viac šťastia belasí, a tak sa mohli radovať z double. Žilina predviedla v tomto zápase najlepší výkon jari, no ani ten nestačil na zisk dlho vytúženej trofeje.

 

 

 

Vstup do sezóny 2011/2012 bol ako zo zlého sna. Na prvý zápas sezóny nastúpili naši futbalisti na pôde islandského KR Reykjavík v rámci 2. predkola Európskej Ligy a šokujúco podľahli tomuto tímu vysoko 0:3! Táto prehra stála miesto trénera Pavla Hapala, ktorého nahradil šéftréner mládeže Ľubomír Nosický. V odvete hrajúcej sa o týždeň neskôr síce dokázali vyhrať, no aj napriek mnohým šanciam len 2:0, čo na postup do ďalšieho predkola nestačilo (súperom by bolo Dinamo Tbilisi). Naše účinkovanie v Európskej Lige tak skončilo skôr, ako poriadne začalo.

 

 

Vypadnutie z Európskej ligy a zmena trénera sa odrazili aj na výsledkoch v domácej lige, ktoré boli hlavne v úvode sezóny značne kolísavé. S pribúdajúcimi zápasmi a so zlepšujúcim sa zdravotným stavom hráčov sa výkony a aj výsledky ustálili, čo malo za výsledok zisk jesenného primátu – tretieho v rade. Do jarnej časti tak vstúpime s jednobodovým náskokom pred Slovanom a Spartakom a dvojbodovým pred Senicou.

 

Slovenský pohár sa pre sezónu 2011/2012 premenoval na Slovnaft Cup, v rámci ktorého Žilinčania v 2.kole porazili Spišskú Novú Ves na jej pôde 5:0. V ďalšom kole sa predstavili na ihrisku Popradu, kde museli o postupujúcom rozhodnúť až pokutové kopy. V nich mali viac šťastia naši futbalisti, ktorí sa tak radovali z postupu do štvrťfinále. V ňom im žreb prisúdil prešovský Tatran a v oboch zápasoch sa zrodil rovnaký výsledok 2:1, a tak o postupe do semifinále museli rozhodnúť opäť pokutové kopy. V nich si lepšie počínali žlto-zelení a zabezpečili si tak účasť v tejto súťaži aj na jar. Súperom im bude banskobystrická Dukla.

 

V jarnom semifinále bola súperom MŠK spomínaná Dukla. Po domácej výhre 1:0 a bezgólovej remíze 0:0 pod Urpínom sa tak naši futbalisti mohli radovať z druhej finálovej účasti po sebe. Finále Slovnaft Cup-u sa uskutočnilo v “neďalekom” Bardejove a proti našim sa tentokrát postavili hráči FK Senica. Zápas sa rovnako, ako minuloročné finále dostal až do predĺženia, po ktorom sa z víťazstva 3:2 radovali Žilinčania! Po prvýkrát tak Slovenský pohár putuje bod Dubeň.

 

K víťazstvu v pohári pridali žltozelení zakrátko aj víťazstvo v lige, ktorú vyhrali s náskokom dvoch bodov pred trnavským Spartakom. Pri kormidle mužstva, ktoré získalo pre Žilinu double, však už nestál Ľubomír Nosický, ale holandský tréner Frans Adelaar.

 

  

Do sezóny 2012/2013 vstúpili Žilinčania s jasnou výhrou 4:1 nad nováčikom z Myjavy, a tak očakávania pred štartom predkôl Ligy majstrov boli veľké. Žreb nám v druhom predkole prisúdil exotického súpera, izraelského majstra Hapoel Kiryat Shmona F.C. V prvom zápase sme vyhrali najtesnejším rozdielom 1:0, no v odvete hrajúcej sa na horúcej izraelskej pôde sme podľahli Shomne 2:0 a cesta Európou sa pre nás opäť skončila skôr, ako začala.

 

V domácej lige sa nám nedarilo o nič lepšie. Priestor v tíme dostali mladí odchovanci, čo sa prejavilo aj na výsledkoch. Žilina sa stala remízovým kráľom, jesennú časť zakončila v strede tabuľky a obhajoba titulu sa tak poriadne vzdialila. Zlé postavenie v tabuľke sa prejavilo už tradične aj zmenou trénera, pár dní pred začiatkom zimnej prípravy bol odvolaný Frans Adelaar. Vedením mužstva bol poverený doterajší asistent Štefan Tarkovič, ktorého od leta vystrieda Adrián Guľa, momentálne tréner Trenčína.

 

 

Jarná časť nadviazala výsledkovo na tú jesennú. Mužstvo skončilo na 7. mieste, čo je za posledných 13 rokov naše najhoršie umiestnenie. V Slovnaft Cup-e sa Žilinčania prebojovali až do finále, v ktorom podľahli bratislavskému Slovanu 2:0, čím Slovanisti skompletizovali ďalšie double. Účasť vo finále nám však zabezpečila štart v Európskej lige 2013/2014.

  

Úvodným zápasom MŠK (už pod vedením A. Guľu) v sezóne 2013/2014 bolo stretnutie s gruzínskym Torpedom Kutaisi v rámci 1. predkola Európskej ligy. Na horúcej gruzínskej pôde vyhrali Žilinčania jasne 3:0, a tak na postup do ďalšieho predkola stačila aj domáca remíza 3:3. V 2. predkole EL sa nám do cesty postavila slovinská prekážka v podobe Olimpije Ljublany, ktorú sme najmä vďaka výbornému výkonu v domácej odvete dokázali prekonať a po výsledkoch 1:3 vonku a 2:0 doma postúpiť do ďalšieho predkola. V ňom nám žreb prisúdil opäť súpera z Balkánu, chorvátsky HNK Rijeka. Tento súper bol už nad naše sily a po prehre 2:1 u súpera a remíze 1:1 pod Dubňom sa naša cesta Európou zastavila. Pre zaujímavosť doplníme, že nášmu premožiteľovi sa podarilo vo 4. predkole vyradiť nemecký Stuttgart a kvalifikovať sa do skupinovej fázy Európskej ligy.

 

Jesenná časť bola z pohľadu domácej súťaže katastrofálna. Po vypadnutí z Európskej Ligy doľahla na mužstvo kríza, výsledkom čoho bol prepad v tabuľke a konečné 10. miesto! Horšie na tom boli už len Nitra a Dunajská Streda, tímy, ktoré bojovali s finančnými problémami či predávaním zápasov. Zlá forma mužstva sa prejavila aj v zápasoch Slovenského pohára, v ktorom nás vo štvrťfinále vyradil obhajca trofeje bratislavský Slovan, čím sa účinkovanie v tejto súťaži pre nás skončilo.

 

Jarná časť Fortuna Ligy nepriniesla výraznejšiu zmenu vo výsledkoch mužstva. Ku koncu sezóny sa hra postupne zlepšovala, no stačilo to len na konečné 9.miesto, čo je v novodobej histórií najhoršie umiestnenie MŠK v lige.

   

Katastrofálna sezóna 2013/2014 nedávala veľa optimizmu do tej nasledujúcej, no výsledky mužstva boli viac než príjemným prekvapením. Hráči predvádzali moderný, útočný futbal. Nastrieľali najviac gólov a zároveň najmenej inkasovali, čo znamenalo zimovanie na 1. priečke tabuľky! Smolným však bolo účinkovanie v Slovenskom pohári, kde sme skončili v štvrťfinále po jedenástkovom rozstrele so Spartakom Trnava.

 

Post lídra tabuľky sa Žilinčanom udržať nepodarilo. Majstrom sezóny 2014/2015 sa stal premiérovo Trenčín, ktorý tak po triumfe v Slovenskom pohári získal double. Mladí žilinský tím skončil na vynikajúcom 2. mieste, ktoré mu zaručilo účasť v predkole Európskej Ligy.

 

 

Sezónu 2015/2016 sme odštartovali v 1. predkole Európskej Ligy, v ktorom sme vyradili írsky Glentoran FC po výsledkoch 4:1 vonku a 3:0 doma. Ďalšie predkolo nám do cesty postavilo moldavský tím Dacia Kišiňov. Prvý zápas sme vyhrali na pôde súpera 2:1 a v domácej odvete sme zaknihovali víťazstvo 4:2. V treťom predkole sme nastúpili v dvojzápase proti ukrajinskému tímu Vorskla Poltava. Po domácom víťazstve 2:0 prišla na rad odveta v Poltave. V riadnom hracom čase sa stretnutie skončilo 2:0 pre Vorsklu, ktorá vsietila druhý gól v nadstavenom čase, a tak na rad prišlo predĺženie. Vorskle sa podarilo nakloniť misky váh na svoju stranu, keď dosiahla tretí gól a s našimi to vyzeralo zle-nedobre, keďže sme dohrávali bez vylúčeného hráča.V poslednej sekunde zápasu sa však podarilo zásluhou Williama streliť postupový gól a aj napriek prehre 3:1 mohli prepuknúť oslavy z postupu. V 4. predkole nám žreb prisúdil známy španielsky klub Athletic Bilbao. Prvý zápas sa odohral na našom štadióne pod Dubňom a podarilo sa nám favorizovaný klub poraziť 3:2, hoci sme po polčase prehrávali už 2:0. Odveta na horúcej baskickej pôde priniesla prehru 1:0 a naše účinkovanie v Európskej Lige sa zastavilo tesne pred bránami skupinovej fázy.

 

V domácej lige sme sa zo začiatku viezli na vlne dobrých výsledkov z Európskej ligy. V polovici jesennej časti okupovali naši hráči čelo tabuľky, avšak následné zaváhania s mužstvami z chvosta tabuľky a interné problémy v kabíne spôsobili prepad na 4. miesto a manko 15 bodov na prvý Trenčín. V boji o Slovnaft Cup sa predstavíme aj na jar. V jesenných súbojoch sme postupne vyradili Strážske, Liptovský Mikuláš, Borčice a Vyšné Opátske.

 

Jarná časť bola poznačená odchodom piatich hráčov zo základu, čo malo za následok upustenie z predsezónnych cieľov získať titul. Konečná 5. priečka je preto sklamaním a znamená pre nás neúčasť v európskych súťažiach pre nasledujúcu sezónu. V Slovnaft Cup-e sa nám podarilo vo štvrťfinále vyradiť Dunajskú Stredu, avšak v semifinále sme nestačili na bratislavský Slovan, ktorý po dvoch remízach 0:0 na Pasienkoch a 1:1 pod Dubňom postúpil do finále pohára, ktorý napokon získali Trenčania, rovnako ako titul majstra Slovenska.

 

 

Jesenná časť sezóny 2016/2017 bola fantastická! Naši futbalisti hrali akoby vlastnú ligu, keď nastrieľali 55 gólov a získali 50 bodov, čím vytvorili nový rekord ligy. Pred druhou Podbrezovou si vytvorili 12-bodový a pred tretím Slovanom dokonca 17-bodový náskok. Po úspešných zápasoch Slovnaft Cup-u, v ktorých vyradili postupne Rožňavu, Lipany, Košice a Sereď sú v hre o jarné double.

 

Začiatok jarnej časti poznačilo odhlásenie Myjavy zo súťaže a anulovanie jej zápasov, čím sa znížil náš náskok na čele ligy na 7 bodov. Ani to však nezabránilo žilinskému tímu získať už siedmy titul majstra Slovenska v rekordnom čase – v apríli a so 16-bodovým náskokom pred druhým Slovanom. V Slovenskom pohári sme skončili vo štvrťfinále prehrou 2:3 na ihrisku Skalice.

 

 

Sezónu 2017/2018 sme začali v 2. prekole Ligy majstrov, v ktorom nám žreb prisúdil dánskeho majstra FC Kodaň. Prvý zápas sa hral pod Dubňom a skončil našou prehrou 3:1, keď rozhodujúcim momentom bola červená karta Mira Káčera, po ktorej sme inkasovali 3 góly. V odvete sme nastúpili odhodlaní pobiť sa o výsledok a nakoniec nechýbalo veľa a senzácia mohla byť na svete. V Kodani sme síce vyhrali 2:1, no z postupu sa tešila Kodaň.

 

Domácu ligu sme aj vplyvom sklamania spôsobeného vypadnutím z Ligy majstrov začali katastrofálne, konkrétne tromi prehrami. Postupne sa však mužstvo vrátilo do starých koľají a nakoniec skončilo v jesennej časti na 2. mieste 9 bodov za vedúcou Trnavou. V pohári sme sa prepracovali postupne cez Dobrú Nivu, Závažnú Porubu, Lipany  a Podbrezovú až do jarného štvrťfinále, kde narazíme na Borčice.

 

Vo štvrťfinále pohára sme porazili Borčice na ich pôde 2:0 a v následnom semifinále hranom na dva zápasy sme nestačili na Ružomberok a skončili tesne pred bránou finále. V lige sme sa z 2. miesta prepadli na 4., čo znamenalo len účasť v novovytvorenej baráži o miestenku v predkole Európskej ligy. V baráži nastúpilo 4. mužstvo proti 7. a 5. tím proti 6. V prvom kole baráže sme vyhrali nad Nitrou vysoko 5:0, aby sme následne remizovali s Trenčínom po 90-tich minútach 1:1 a nakoniec prehrali po predĺžení 1:2. Z titulu sa radovala Trnava, z pohára Slovan.

  

  

Do sezóny 2018/2019 sme vstúpili už pod vedením nového trénera Jara Kentoša a s viacerými zmenami v tíme. Mužstvo potrebovalo pár zápasov na zohratie, aby mohla prísť 13 zápasová šnúra bez prehry, ktorá znamenala tretie miesto po jesennej časti a postup v Slovenskom pohári postupne cez Slovenské Ďarmoty, Krasno nad Kysucou, Prešov a Sereď až do jarného štvrťfinálem, kde sa nám podarilo vyradiť Skalicu a následne v dvojzápase aj Michalovce. V následnom finále sme prehrávali s Trnavou už 0:3, no napokon museli o držiteľovi slovenského pohára rozhodnúť až penalty, keďže po 90-tich minútach bolo skóre 3:3. V penaltovom rozstrele sa viac darilo Trnavčanom, ktorí sa tak stali víťazom pohára. V lige sme napokon po zbabranej jarnej časti obsadili až štvrtú priečku a opätovne sme si nevybojovali účasť v jednej z európskych súťaží.

 

V sezóne 2019/2020, ktorú poznačila najskôr zmena trénera, kedy v zime Jara Kentoša (odišiel k reprezentáciu U21) nahradil Pavol Staňo a následne aj epidémia covidu a prerušenie ligy na niekoľko mesiacov, čoho dôsledok bolo rozpustenie kádra a dohranie sezóny prevažne s hráčmi béčka, sme skončili na vynikajúcom 2. mieste a po dvoch sezónach sme si opätovne vybojovali miesto v predkolách Európskej ligy. V pohári sme skončili vo štvrťfinále, v ktorom nás vyradil neskorší víťaz pohára aj ligy ŠK Slovan Bratislava.

 

  

Sezónu 2020/2021 sme odštartovali 2. predkolom Európskej ligy, v rámci ktorého sme sa predstavili na pôde waleského tímu The New Saints. Predkolo sa kvôli epidémii covidu hralo len na jeden zápas a po remíze 1:1 v riadnom hracom čase sa muselo predlžovať. V predĺžení sa podarilo skórovať len nášmu súperovi a to hneď dvakrát. Po prehre 3:1 tak naša púť v pohárovej Európe skončila.

 

V ligovej tabuľke sme po základnej časti figurovali na treťom mieste, ktoré sme po účastí v nadstavbovej skupine o titul neudržali a obsadili konečné štvrté miesto. To nám zabezpečilo účasť v baráži o európsku miestenku, ktorú sme vybojovali na úkor Serede a Zlatých Moraviec.

 

V Slovnaft Cup-e sa nám podarilo dokráčať až do finále, kde bol nad naše sily Slovan Bratislava, ktorému sme podľahli 2:1 po predĺžení.

 

  

Sezónu 2021/2022 sme odštartovali v novovzniknutej Konferenčnej lige (po Lige majstrov a Európskej lige európska pohárová súťaž číslo tri), v ktorej sme dokráčali až do play-off. V predkolách sme postupne vyradili gruzínske Dila Gori, cyperský Apollon Limassol a v treťom predkole aj kazašský Tobol. V play-off sa nám do cesty postavil český FK Jablonec, ktorý už bol nad naše sily.

  

Po vypadnutí z Konferenčnej ligy prišiel na mužstvo menší výsledkový aj herný útlm, ktorý stál miesto trénera Staňa, ktorého nahradil jeho asistent Černák. Tímu sa podarilo, aj napriek odchodu viacerých kľúčových hráčov, na poslednú chvíľu udržať šiestu pozíciu znamenajúcu účasť v skupine o titul. V nej sme nedokázali vyhrať ani jeden zápas, vypadli sme aj zo Slovenského pohára po penaltách s Trnavou a nevyšla nám ani baráž o Európsku ligu, kedy nás v play-off vyradil Trenčín. Konečné šieste miesto bolo určite sklamaním nie len pre fanúšikov, ale aj pre vedenie klubu, ktoré odvolalo aj trénera Černáka.

 

zdroj: mskzilina.sk, archiv.ultraszilina.sk