ŽILINA - Po nešťastnej odvete s Partizanom Belehrad prišla na radu naša „skvelá“ domáca súťaž, ktorá nás bude sprevádzať počas celej sezóny. Toto si aspoň myslela väčšina ľudí, ktorí boli na zápase s Partizanom. Tí, čo chodia na Žilinu a nie na súpera sa usadili na miesta a pod Dubňom sa nazbieralo niečo cez 2000 ľudí

Kotol na severnej tribúne bol, nie kotol nebol. Necelá desiatka povzbudzujúcich fans sa za kotol považovať nedá. Z Disco Boys sa nás tam zišlo asi 6,5 kusov (sorry Marcos, ale ešte stále si iba pol na pol), no snažili sme sa zabaviť aj napriek veľmi nízkej návštevnosti. Samozrejme v duchu nášho hesla JEDEN KLUB, JEDNA PÁRTY, čo potvrdzuje chorál „Jedna ruža, dve ruže“, po ktorom ľudia začali rytmicky tlieskať.

Podpora Podhoria, párty prichádzala (4“P“)

Neskôr prišla podpora z Podhoria, ktorú sme privítali pokrikom pri vešaní ich veľkej vlajky. V tom čase sa už dvorný bubeník chytil svojho remesla a atmosféra začala gradovať. Stále nás však nebolo moc, ale už to bolo lepšie.

Druhý polčas dobrého supportu a dobrej nálady

Áno v druhom dejstve sa na miesto „dirigenta“ postavil DB Barďas (ujo v šiltovke) a dokázal postaviť na nohy asi niečo viac ako 70 ľudí, ktorí sa poriadne chytili povzbudzovania. Skúška Marcosovho vytlieskavania počas štandardiek sa ujala skvelo, čo potvrdila aj konzervatívna Západná tribúna, ktorá robila to isté čo robil sever. Osvedčil sa aj parádny nápad, zverejniť slová NÁŠHO chorálu (MŠK Žilina na Slovensku najlepšia) na svetelnú tabuľu. Výsledok: Spieval celý štadión. Atmosféru ešte viac vyšperkoval Emilio Rilke gólom zo 77. minúty. Na severe panovala výborná a spevavá nálada, čo po konečnom hvizde ocenili aj hráči. Tí sa postavili vedľa seba pred Severnú tribúnu a spievali s nami NÁŠ chorál.

Šošni Vďaka, takto si to predstavujeme.