Belehrad – Už po postupe cez Hajduk Split si niektorí z tábora šošonov priali za súpera ďalší tím z Balkánu. A stalo sa. Žreb prisúdil Žilinčanom do cesty Partizan Belehrad. Na prvý zápas medzi šošonmi a grobarmi sa do srbskej metropoly vybralo v dvoch autobusoch 90 fanúšikov, ktorí neváhali brať dovolenky a obetovali čas, peniaze, zábavu a spoločnosť svojich frajeriek a manželiek. Všetko toto vymenili za výlet za šošonmi a vyplatilo sa. V stredu večer odchádzali zo Žiliny dva autobusy, v ktorých panovala výborná atmosféra.

Fanúšikovia sa na cestu obliekli do nových zelených polokošieľ s logom Žilinských šošonov a nápisom ŠOŠONI ON TOUR.

Cesta prebiehala pokojne aj keď niektoré pumpy pre istotu zatvorili alebo vyvesili ceduľku Inventúra. Nevadí, zásoby pitia a jedla postačovali. Na srbské hranice sme dorazili zrána. Čakali nás domáci policajti, ktorí sa po pár vetách a skontrolovaní autobusov správali vynikajúco a minimálne o 100 % ľudskejšie ako ich chorvátski kolegovia. Veď aj sami povedali: my nie sme Chorváti, my sme normálni. Veru, nenávisť medzi jednotlivými národmi po vojnovom konflikte v bývalej Juhoslávii ešte stále cítiť a medzi Srbmi a Chorvátmi sa dá miestami až krájať.

Za sprievodu policajných dodávok sme dorazili až do Belehradu, presnejšie do Nového Belehradu, kde nás policajti usadili v reštaurácii. Dvaja z nás šli v policajnom aute kúpiť na štadión lístky na zápas. Bolo fajn vidieť, že keď sa chce, všetko sa dá a lístky sa dajú zabezpečiť priamo na sekretariáte Partizana, bez zbytočných zoznamov a čísiel pasov, či občianskych preukazov.

Do zápasu bolo ešte času dosť, a tak sme sa vybrali za ľudové ceny taxíkmi do mesta popozerať pamiatky, vypiť nejaké to pivko a pokupovať suveníry od Delije, Grobarov a oboch klubov. O piatej popoludní sme si dali zraz na parkovisku pred reštauráciou, kde nás policajti usadili na začiatku a odkiaľ nás autobus mestskej dopravy previezol na štadión Fudbalski hram, domovský stánok Partizanu Belehrad.

Bolo dve a pol hodiny do začiatku zápasu, keď policajti šošonov nasmerovali do sektoru hostí. Po kontrole, pri ktorej niektorým odobrali dokonca aj baterky do fotoaparátov a mince, sa väčšina fans Žiliny ocitla v sektore hostí, kde sa okrem drahých nealko nápojov a nealko piva nedalo kúpiť nič. Nakoniec sa nás v sektore hostí nazbieralo okolo 120, domáci zapĺňali štadión iba postupne a nakoniec ich bolo 17-tisíc.

Vo fandení domácemu kotlu výrazne pomáhali reproduktory rozmiestnené po celom obvode ihriska, takže sme aj my počuli, ako domáci rozkrikovač musí neustále svojich v kotli napomínať, aby fandili hlasnejšie. Celkovo sme boli z domáceho kotla trochu sklamaní, na Poljude predviedla Torcida minimálne o triedu lepší support ako Grobari proti nám. Zaujímavé boli čierno-bielo-sivé vlajky na žrdiach, ktorými domáci v kotli mávali celý zápas, dodávalo to kotlu dobrý efekt.

Zápas sa začal žilinským tlakom, z ktorého však šošoni vyťažili iba pár rohov a jednu nebezpečnú gólovú strelu. Na druhej strane sa po kontakte Cimakuridzeho s Moreirom pískala penalta, ktorú domáci Cléo premenil a Partizan bol na koni. Nie však dlho. Hra sa vyrovnala, šošoni postupne prebrali iniciatívu a úsilie o gól korunovali ešte pred prestávkou, keď po faule domáceho gólmana na Adauta sám brazílsky legionár vyroval z jedenástky. V sektore šošonov vypukla nefalšovaná radosť, support opäť stúpol na kvalite a v hluku nás zrejme počuli aj domáci, pretože sa začal ozývať pri našich pokrikoch výrazný piskot.

Polčas Žilina ustála a v druhom sa začalo akoby odznova. Prvých 15 minút bolo ešte vyrovnaných, no potom domáci začali preberať iniciatívu a pritlačili Žilinčanov pred šestnástku. Strely domácich však nemali potrebnú razanciu a kvalitu, väčšina ich bola zblokovaná obetavými zákrokmi hráčov v žlto-zelenom a domáci sa nevedeli dostať do vyloženej šance. Naopak, v závere, keď už im dochádzali sily, vyškriabal domáci brankár strelu striedajúceho Bella na žrď. Výhra by potešila, ale aj remíza nám urobila veľkú radosť a po zápase sme sa o ňu mohli podeliť aj s tými, ktorí ju vybojovali, pretože sa prišli príkladne pozdraviť a ťapnúť si s tými, ktorí za nimi jazdia všade.

V závere zápasu chcelo niekoľko domácich fans napadnúť funkcionárov Partizanu, jeden z fanúšikov vbehol aj na trávnik, ale žiadne incidenty podobné tým zo Splitu sa neodohrali.

Nás ale polícia držala po zápase vyše hodinu a štvrť v sektore, bez WC a občerstvenia, čo bolo dosť nepríjemné, ale všetci sme sa aspoň bavili na správach o výbornom výsledku Slovana, ktorý opäť uhral nádherný výsledok, ktorý robí slovenskému futbalu skvelé meno.

Cesta naspäť už prebiehala pokojne, väčšina z nás od celodennej únavy zaspala a prebudila sa až na pred srbskými hranicami, kde sme minuli posledné dináre na jednej z benzíniek.

Výjazd do Belehradu bol výborný, nielen výsledkovo, ale aj atmosférou. Kto nebol, môže opäť ľutovať, pretože výlety za šošonmi do neznáma vždy stoja za to.

ŠOŠONI ON EUROPA TOUR!