Kišiňov – Ak je niekto verný svojmu klubu, nedíva sa na vzdialenosti. Presne to si povedali 12-ti fanatici z kmeňa šošonov a dali si spoločný cieľ: vidieť naživo odvetu 2. predkola Európskej ligy v moldavskom Kišiňove. Nech to stojí, čo to stojí, veď do Moldavska sa možno už nikdy v živote nepozrú, tak prečo nespojiť príjemné s užitočným? Prvá, trojčlenná posádka, vyrazila zo Žiliny v utorok večer a postupne zisťovala, aké sú cesty a kadiaľ je najlepšie ísť.

Ďalšie dve autoposádky sa po problémoch so zháňaním vozidiel (na poslednú chvíľu nám padla deväťmiestna dodávka) vydali na cestu až v stredu o pol piatej popoludní, teda 26 hodín pred výkopom. Problémy pokračovali aj ďalej. Už na slovenskom juhu sme nabrali stratu a poblúdili, ďalšie problémy sme mali v maďarskom Miškolci, kde už mali niektorí chuť otočiť autá a vrátiť sa nazad.

Potom sa však podarilo vyriešiť problémy s nastavením navigácie a keď sme o polnoci boli v v rumunskej Oradei, nálada sa vylepšila. Postupne sme prefrčali po prekvapujúco dobrých cestách, porovnateľných s našimi, cez Kluž a Tigru Mures. Horšia cesta bola cez Toplitu do Georgeni, ale nejako sme to prežili. Potom sa pred nami otvorila nepochopiteľná nádhera v podobe horského priechodu cez Karpaty, kde sú úzke skalné tiesňavy, vyššie a väčšie ako Tiesňavy vo Vrátnej a najmä dlhšie. V najužších úsekoch sú však ešte aj stánky so suvenírmi a všeličím možným. My sme však neprišli nakupovať, ale fandiť, a tak sme valili ďalej na Piatru-neamt, Roman a Iasi, kde sme prišli okolo obeda. Do Moldavska to bol iba kúsok, ale opäť zlyhala navigácia, a tak sme šli nakoniec iným hraničným priechodom, ako sme chceli. Na moldavskej hranici v Lusceni sme zaplatili poplatok 55 lei za ekológiu, hoci obe naše auta mali emisné kontroly aj všetky doklady v poriadku. Moldavsko však musí z niečoho žiť, a tak sme platili.

Cesta do Kišiňova bola príjemná, šla mimo dedín a prakticky na nej nebolo áut. Premávka začala hustnúť až pred samotným hlavným mestom. Po chvíli blúdenia v mierne chaotickej doprave vyše 800-tisícového mesta, sme našli pekný štadión Zimbru, kúpili lístky a zoznámili sa s policajtom, ktorého matka je Češka, takže nám v pohode rozumel a pozháňal nejaký hotel. Ten však rekonštruovali, a tak sme pre krátkosť času zapadli do hotela Kišiňov. Izby celkom ok, na prespanie stačili, mali kúpeľnu, WC, na izbe bola chladnička a televízor, takže až taká strašná suma tých 21 € za noc na osobu to nebola. Hodili sme rýchle sprchy na osvieženie po 23 hodinovej ceste a sadli do taxíkov, ktoré nás doviezli pred štadión. Tam už sme budili pozornosť, no miestni nijako neútočili, ani slovne. Policajtov však bolo ako maku. Prešli sme turniketmi, kúpili nejaké to pivko a občerstvenie a zistili, že s nákupu suvenírov Dacie nebude nič, pretože tá tam žiadny stánok nemala.

Usadili sme sa na tribúne oproti slnku a zhruba 40 člennej skupine miestnych fans, ktorí vyvesili aj dva transparenty v moldavskom jazyku a vytiahli aj sektorovku.Od začiatku sme spustili support a boli sme milo prekvapení akustikou. Keď sme zaziapali všetci 12 ti, vrátane dvoch žien, ostávali zahanbení aj miestni. Občas sme skúsili aj prekrikovačku s našou VIP turistickou skupinou na jednej z hlavných tribún, ktorá sa celkom vydarila. Fandenie bolo v norme, občas lepšie, občas horšie, v teple a oproti zapadajúcemu slnku to bolo dosť zložité. Futbal však nebol zlý, naši boli jednoznačne lepší a aj keď Dacia pôsobila lepšie, ako v Žiline a vypracovala si šance, naša obrana na čele s Pernišom to poriešila.

V druhom polčase sme čakali góly do brány hneď pod našou tribúnou a aj sme sa dočkali. Síce iba jedného, ale predsa. Žilák parádne našiel centrom Oravca a ten hlavou nedal moldavskému gólmanovi šancu. Radosť bola obrovská, hneď nás to naštartovalo a fandilo sa opäť skvelo. Domáci ostali zarazení, ale ku koncu zápasu, keď naši poľavili, sa aj oni dostali do niekoľkých dobrých šancí, ktoré však gólom neskončili.

Pred koncom zápasu sme sa presunuli bližšie k trávniku, po záverečnom hvizde sme si podali s hráčmi ruky, pofotili sme si štadión, rozdali pár suvenírov deťom z Moldavska, ktoré s nami v sektore fandili a pobrali sa na hotel a neskôr do baru.

Moldavské pivko a jedlo chutili po vyhranom zápase a zaslúženom postupe fantasticky, ale dlho sme to nepotiahli. Únava z cesty sa hlásila, niečo sme ešte popili na izbách z domácich zásob a šli spať. Ráno sme sa vybrali do centra poobzerať mesto a pokúpiť výborné moldavské vínka a nejaké suveníry. Dali sme obed, pobalili sa a vydali na cestu späť. Tentoraz sme si vybrali iný hraničný priechod, Sulceni. Cesta k nemu bola horšia, vyjazdené koľaje na ceste boli bežné. V Sulceni od nás vypýtali ďalší poplatok, tentoraz iba 5 lei, za použitie ciest. Na niečom tí chudáci musia zarábať…

Prešli sme do Rumunska a po podobnej trase, ale tentoraz bez zápch v mestách, sme dorazili až do rumunských Karpát, kde sme sa počas hodinovej pauzy pokochali nádhernou prírodou, pofotili a nakúpili za dobrú cenu všetko možné.

Prešli sme priesmyk, potom sme cez ďalší obišli najrozbitejšiu cestu na trase, čo nás potešilo a opäť cez Tigru Mures, Kluž a Oradeu sme prišli do Maďarska. Tentoraz sme sa nejako nepočkali, a tak sme sa v Debrecíne na niekoľko desiatok minút zdržali. Jedno z áut začínalo trošku viac hučať, ale robilo to skoro stále aj predtým, takže sme tomu nevenovali veľkú pozornosť. Po prechode našich hraníc sme doplnili zásoby na pumpe a vydali sa smer Žilina. Auto však zaberalo čoraz horšie a keďže sme neverili, že sa dostaneme do cieľa, vyhľadali sme autoservis. Šťastie, že sa nám to stalo na Slovensku, neviem si predstaviť, ako by to v podobnej situácii dopadlo v Moldavsku, alebo v rumunských horách.

Celkovo to bol parádny výjazd. Kto nebol, môže ľutovať, zažili sme veľa zaujímavého, spoznali nové krajiny a keď nám niekto bude nabudúce tvrdiť, že Prešov a Košice sú ďaleko, tak ho vysmejeme. Lebo ak je niečo ďaleko, tak je to Kišiňov autom.

ŠOŠONI ON EUROPA TOUR!