D. Streda - Posledný zápas Žilinčanov v sezóne sa hral v Dunajskej Strede. Chceli sme sa s našimi hráčmi rozlúčiť a poprípade získať od nich dresy, či iné časti výstroja. Slovom čakali sme niečo iné, ako to, čo sa nakoniec udialo. Na samotnom zápase DAC – MŠK sa zúčastnilo približne 40 fanúšikov zo Žiliny.

Bolo medzi nami aj päť dievčat, to len pre ilustráciu, aby sa predišlo názorom, že to bola nejaká chuligánska zostava, ktorá prišla vyvolávať nejaké vášne. Na štadión sme prišli autobusom za asistencie policajných áut tesne pred začiatkom duelu. Postupne si kupujeme vstupenky a po osobných prehliadkach vstupujeme do sektoru hostí, kde nie je ani jedno WC a nenachádza sa tam žiadny bufet. Ihneď ako nás je v sektore viac, prichádzajú prvé provokácie neďaleko nášho sektoru z ľavej strany od miestnych fanúšikov. Niečo kričia po maďarsky, pár vyhrážok je po slovensky, tuším leteli aj nejaké kamene. Časť z nás im to opláca rovnakou mincou, akurát bez kameňov.

Potom sa sústreďujeme iba na povzbudzovanie. Priamo v sektore odpaľuje niekto pyro, nehádže ho za plot. Postupne vidíme, ako sa napravo, pod kotlom fanúšikov DAC na jednej z tribún, ukazuje skupina domácich s maďarskými vlajkami v rukách a začínajú prvé slovné provokácie z ich strany. Niektorí z nás opätujú rovnakou mincou, všetko sleduje pred našim sektorom usporiadateľská služba. Domáca skupina sa postupne v druhom polčase bez akýchkoľvek problémov presúva bližšie k nášmu sektoru, takže nás oddeľuje iba sektor, kde je sveteľná tabuľa. Miestnych drží pár členov usporiadateľskej služby. Snažia sa prejsť cez ploty a keď sa im to nedarí, prilietajú z ich rúk do nášho sektoru prvé kamene, ktorých je v oboch sektoroch neúrekom, keďže štadión je na rozpadnutie.

Usporiadatelia si však stále všímajú iba nás a po dvoch svetliciach, ktoré letia z nášho sektoru smerom k sektoru, kde sú miestni, začína atmosféra hustnúť. Domáci usporiadatelia povolávajú ďalších kolegov, dokonca aj tých pár, ktorí boli pri domácich vrhačoch kameňov, sa presúva k nám. Otvárajú bránku a nabiehajú bez nejakých upozornení na nás. Strháva sa mela, každý sa snaží uniknúť pred boxermi na rukách niektorých usporiadateľov, no nedarí sa to všetkým. Nasledujú kopance, buchnáty, sácanie ľudí dolu klzkými schodmi (väčšinu zápasu, ktorý sme dovtedy videli, pršalo), dokonca kopanie od chrbta, bitie obuškami. Tí, čo nechcú opustiť sektor, pretože nič nerobili, sú násilím vyvlečení zo sektoru. Jeden z nás sa pokúša telefonicky na polícii podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ale je mu dvakrát povedané, že polícia je pred sektorom a môže tak urobiť na mieste. Tam sa však už nič nedá vybaviť, pretože polícia prace všetkých do autobusu a komunikácia je zbytočná.

Medzitým, ako zasahujú v našom sektore usporiadatelia, sa na plote zgrupujú domáci, ktorým nik nebránil, aby mohli asistovať usporiadateľom, pľuť na nás a kopať cez mreže. Jeden dokonca prináša v ruke nejakú tyč, tú mu však usporiadatelia našťastie berú z rúk. Mimo pohľadu kamier a ostatných divákov na štadióne, teda pod sektorom, potom pokračuje usporiadateľská služba v bezdôvodnom bití, niektorí schytali do tváre kopance, iní päste, pričom vôbec neprovokovali. Pokriky usporiadateľov typu: “vypadni do pi.. ty sku…ný Slovák” a podobne iba dotvárajú celé to peklo, ktoré usporiadatelia rozpútali. Pred sektorom už je nachystaný náš autobus, do ktorého nás tentoraz mestskí a štátni policajti násilím tlačia. Šofér nám mimochodom vysvetľuje, že dostal cez prestávku zápasu pokyn, aby prišiel pred sektor. Aj vďaka tomu začíname nadobúdať názor, že celá akcia s vyprataním sektoru bola ako keby dopredu nachystaná.

 
Jedného z nás, ktorý kládol pasívny odpor, pacifikujú štyria policajti a odvádzajú ho na oddelenie, keďže bez neho odmietame opustiť mesto, odchádzame autobusom za asistencie polície na oddelenie a čakáme. Neskôr ešte čakáme na ďalšieho fanúšika, ktorý musel byť s rozbitou hlavou, po zásahu kameňom ešte v prvom polčase ošetrený v nemocnici. Po skompletizovaní posádky nášho autobusu opúšťame Dunajskú Stredu. Až po odpočívadlo Červeník s nami idú dve policajné autá, cesta do Žiliny už prebieha pokojne.

Po príchode do Žiliny vyhľadajú niektorí lekárske ošetrenie. Jeden má silno narazenú ruku, viacero modrín po celom tele, hrče na hlave a lekárska správa je na dve strany. Ďalší má zlomený členok, tretí je na PN kvôli problémom s poranenou rukou, mnohí ďalší ani ošetrenie nevyhľadali. Skoro každý však má aspoň modrinu.

Po tom, čo sa stalo v Dunajskej Strede, budeme dávať dohromady lekárske správy, videozáznamy a fotografie zo zásahu usporiadateľov a po porade s právnikmi a ďalšími odborníkmi podáme žalobu.

Je smutné, že sa dejú na slovenských štadiónoch takéto veci. V žiadnom prípade nám nešlo o vyvolávanie národnostných vášní, nechceme, aby sa zo sobotňajšieho incidentu robil politický a národnostný problém. To isté sa môže stať kdekoľvek a komukoľvek na Slovensku, ale aj vo svete. Ide nám skôr o to, aby sa podobné veci nestávali. Nech usporiadatelia zasahujú proti tým, čo robia zle, čo sa nesprávajú slušne, ale v rámci noriem a slušnosti. Nech nevidia iba jednu stranu, nech nebijú nevinných a nespôsobujú zranenia tým, ktorí im ani nekladú odpor.