Ružomberok - Do Ružomberka sme chodili radi. Majú tam dobrý sektor blízko trávnika s dobrým výhľadom a zo Žiliny je to na skok. Po včerajšku však aj napriek výhre niektorí nebudú mať na zápas najlepšie spomienky. Na Liptov sa šošoni trúsia v skupinkách a už pred poludním vidno v meste prvých fans žlto-zelených.

Väčšina však vyráža až popoludní, ochotná obetovať prácu, povinnosti, vzťahy, učenie na štátnice, len aby videla a podporila šošonov na trávniku.

Pri vstupe čaká fanúšikov niekoľko nepríjemností. Pani v v búdke s lístkami vám nemá vydať ani z najnižšej papierovej eurovky, hoci lístok stojí 2 €. Ďalšie problémy nastanú pri kontrole. Síce nie sú také “intímne” ako naposledy u nás pri vstupe na severnú, ale zákaz vstupu s fotoaparátom (fotiť môžu iba ľudia, čo to majú povolené), jednoručkou s plastovou rúčkou tenšou ako malíček na ruke, odobratie bubnu, megafónu a trúbok (všetko, čo spôsobuje hluk, nesmie dnu) nikomu z nás nepridávajú na pokoji, skôr naopak. Vrcholom je odobratie autovlajočky šesťročnému chlapcovi, ktorý prišiel na zápas s otcom. Áno, určite chcel s ňou niekoho napadnúť a zraniť….Všetko má na svedomí nový zákon o usporadúvaní športových podujatí, ktorého sa domáci držali ako kliešte, a tak sa musí navrátenie bubna a vlajočiek riešiť zbytočne cez delegáta a hlavného usporiadateľa.

Support je na počet (cca. 100 ľudí) a zloženie sektora kvalitný, niektoré chorále sa už udomácnili v krvi šošonov a zľudoveli, čo je veľmi pozitívne. Domáci sú nuloví, časy, kedy ich klub rozmaznával, sú preč a rovnako opadlo aj nadšenie, takže sa veční ufrflanci v Ružomberku nezmôžu ani na tlieskanie pri rohoch svojho tímu.

V druhej polovici polčasu prichádza aj motoskupinka, ktorá viezla choreo. To sa bez problémov dostáva do sektoru, ale s jeho rozvinutím čakáme až na druhý polčas. Ten prvý je priemerný, niektorí z našich hráčov na nekvalitnom trávniku hrajú rovnako, ale domáci sú tiež z formy.

Druhý polčas začíname supportom, neskôr vyťahujeme transparent, ktorým naznačujeme tým hráčom nášho klubu, ktorí neodvádzajú maximum v zápasoch, aby pouvažovali nad zmenou žilinského dresu za iný. V 63. minúte dáva po centri Tesáka hlavou Oravec gól, v sektore hostí vybuchne radosť a o chvíľu sa objavuje choreo. Pod ním je odpálený jeden stroboskop, ale korytnačky ho berú. Našťastie je pokoj, žiadne zatýkanie, ani represie nenasledujú, a tak sa fandí ďalej. Čím ďalej však slabšie, každý akoby sa bál, či to šošoni udržia. Nakoniec udržali, tri body hrejú, ale mrazí fakt, že napriek celozápasovej podpore a vytvoreniu domáceho prostredia sa nik okrem Admira a pár hráčov nepríde poďakovať, aj to iba z diaľky a nie k nám. Ak vám vadí, že kvôli vám obetujeme rodiny, lásky, zamestnanie, peniaze a zdravie, tak stačí povedať a razom bude všetko inak. Ale pokiaľ nosíte dresy Žiliny a hráte v nich, tak sa od vás žiada viac, ako od ostatných. Nás nezaujíma, či máte problémy medzi sebou, alebo s trénerom, či s vedením. My chceme vidieť, že sa snažíte, že dávate do hry všetko a že ste schopní a ochotní nechať za Žilinu a MŠK na trávniku všetko. Potom odpúšťame aj prehry, ale inak nie.

Po zápase sa každý rozchádza svojou cestou. Všetkých však zastihne potešiteľná správa: Slovan – Trnava 1:2, náskok belasých sa zmenšuje, a to je dobre. Nádej umiera posledná.

VŠETCI ZA ŽILINU!