Ljublana – Do Ljubljany vyrážame dvoma dodávkami, spolu 18 ľudí už v piatok podvečer, nech sme od skorých ranných hodín v centre hlavného mesta Slovinska. Cesta prebieha tradične, zábava, spev, demencia na každej našej zastávke. Okolo 6:00 ráno prichádzame do Ljubljany a ihneď po zaparkovaní sa vyberáme peši do centra mesta, po ceste sa spievajú chorále, väčšinou na adresu domácej skupiny Green Dragons, história sa však po troch rokoch neopakuje (Žilina hrala v Ljubljane zápas EL) a mesto nemonitoruje nikto z nich, tak si hovoríme, že dokým sa zobudia, sadneme na pivo a raňajky…

Ako čas beží a domácich nikde, vyberáme sa na menšiu prechádzku, po vode či po súši, pohľady turistov na nezaplatenie, pripojilo sa pár chalanov, ktorí vyrazili zo Slovenska neskôr a celkovo napriek nižšiemu počtu nás neopúšťa chuť spievať pokriky na Ljubljanu, celkom nás zaskakuje, že polícia nikde, či sme v centre, či mimo centra, na námestí či v uličkách a po domácich ani stopy.

Slovinská polícia napriek tomu, že nám kvalitne j*balo, tak je pokojná, nevadilo jej pyro, pitie na verejnosti, ani nejaký ten rozbitý pohár, keď bola s nami, o jej prítomnosti sme skoro nevedeli, väčšinu času sme však v centre trávili sami. Čo nás však neprekvapuje, v meste sa ocitá aj slovenská kriminálka, ktorá sa okamžite snaží presviedčať domácich o tom, akí sme nebezpeční chuligáni a treba nás držať v obkľúčení, všade kde sa pohneme, slovinská polícia síce nechápe, ale so Slovákmi spolupracuje a preto sa cesta na štadión nezaobíde bez dozoru, a tak jeden autobus miestnej MHD s dvadsiatkou dementov je sprevádzaný asi desiatimi policajnými autami. Po vystúpení o jednu zastávku skôr síce vzniká menšia panika, ale vyzerá to tak, že slovinská polícia chce skôr spolupracovať s nami ako so slovenskou kriminálkou a púšťa nás bez dozoru, kam chceme ísť, väčšina ide samozrejme za pivom a hudbou a teda do fanzóny, kde vládne zábava, pivo, hudba, smiech na tvári ľuďom vyčaroval jeden chalan, ktorého vyzval moderátor, nech povie niečo do mikrofónu, no s pokrikom “Jeb*ť Ljubljanu” moderátor očividne nerátal.

Bolo už asi hodinu pred zápasom, keď sme sa vybrali všetci na prechádzku okolo štadióna, kde mali opäť domáci možnosť prísť pozdraviť, ale ani tam nikoho nikde, tak sa vyberáme do nášho sektoru hostí.

Tam nás zaskakuje usporiadateľská služba, ktorá sa nás snaží natrepať do nejakej klietky, vraj na povel zo slovenskej strany, čiže asi spomínaná kriminálka, samozrejme, že sa dávame na odpor, že máme zakúpené normálne lístky a nikde sme nič neurobili, tak odmietame takúto buzeráciu, prebehne menší konflikt, výsledkom čoho je jeden náš zatknutý…

Kriminálka zo Slovenska tam len zmätene pobehuje, tvári sa, ako vládne situácii a plné zuby jej nemáme len my, ale vidno, že aj slovinská polícia, preto sa ani nečudujeme, že keď sme sa postavili na odpor, že ideme sem a nie do vašej klietky, tak nám niektorí z nich ešte uvoľnili cestu. Možno ak to číta niekto z tých slovenských “tajných”, tak do budúcna – máte situáciu strážiť, monitorovať, nie buzerovať, takto robíte trapákov sami zo seba.

Na štadióne to už bolo podľa predstáv, ja osobne si vážim, že existujú ľudia na Slovensku, ktorí sú ochotní vycestovať 700km za futbalom, ale keď sedím v aute 7-8 hodín, tak prečo mám potrebu ešte sedieť aj na tribúne, prečo keď tam celý zápas stojím a fandím, tak ešte sa mi újde pár pokrikov či pohľadov, že “sadni si, nevidím”, takéto zápasy ma vôbec nebavia.

Celkovo výjazd hodnotím priemerne, napriek vzájomnej láske nás domáci neprišli privítať, zápas sme prehrali, fandenie stálo za hovno, slovenská kriminálka bola už čerešnička na torte, pozitívne by sa dal hodnotiť len prístup domácich podnikateľov, ktorí sa bavili s nami, možno by si Slováci mali brať príklad, pretože zábava a tržba sú vždy viac než rozbité dva poháre.