Birmingham - Na posledný zápas v tomto kalendárnom roku sa objednávali letenky už takmer dva mesiace pred jeho začiatkom. Tí, ktorí majú žlto-zelené srdce, si totiž nesmeli nechať ujsť zápas svojich miláčikov na štadióne jedného z najslávnejších a najstarších anglických klubov. Žiaľ, zápasy v skupine, ktoré šošoni pred zápasom v Birminghame odohrali, dali duelu na Ostrovoch zvláštny punc.

V deň zápasu sa v centre vianočne vyzdobeného Birminghamu prechádzali skupinky Žilinčanov, nad ktorými sa niektorí posmešne dívali (fanúšikovia Aston Villy) a iní im priali všetko dobré a víťazstvo (fans West Bromwich Albion a najmä Birmingham City), bolo jednoducho vidieť. Pred samotným Villa Parkom sa podvečer začali objavovať čoraz viac žlto-zelené farby, ale aj slovenské zástavy. Na duel totiž zavítalo aj množstvo Slovákov pracujúcich v Británii. Niektorí boli z okolia Briminghamu, či priamo z neho, iní dokonca z Belfastu. Všetci však chceli vidieť na vlastné oči Žilinu, hoci ich klubmi sú Nitra, Prešov, alebo Banská Bystrica. Naozaj pekné gesto. Viacerí využili aj ponuky miestnych predavačov suvenírov a vyzbrojení šálmi vo farbách Žiliny a Aston Villy sa trúsili postupne do sektoru na tribúne Doug Ellis.

Na zápase bolo nakoniec prítomných zhruba 600 fanúšikov Žiliny, ktorí dali o sebe vedieť ešte pred zápasom skandovaním a povzbudzovaním hráčov na predzápasovej rozcvičke. Domáci priaznivci, ktorých sa nakoniec zišlo okolo 28-tisíc, si najskôr robili posmešky a dívali sa pobavene na to, ako priaznivcom MŠK nechýba odvaha a sebavedomie. Po úvodnom hvizde však už bolo počuť v hľadisku iba šošonov, ktorí totálne ovládli prostredie. Možno to ani sami nečakali, ale domáci fanúšikovia akoby ani neexistovali. Žiadny spev, žiadne povzbudzovanie, žiadna perfektná atmosféra, ktorú tak všetci závidíme a obdivujeme pri pozeraní na televízne prenosy z Premier League. V hľadisku bolo počuť iba žilinské pokriky, chorále a prekrikovačky. Po úvodných upozorneniach stewardi pred sektorom hostí pochopili, že sme síce hluční, ale inak neškodní a nakoniec súboj o to, aby sme si všetci pekne posadali na svoje miesta vzdali a nechali nás na pokoji. Len občas dali o sebe vedieť, keď vošli medzi nás a chceli vyviesť fanúšika, ktorý si na pamiatku robil záznam na videokameru.

Domáci futbalisti síce asi desať minút mali viac z hry, ale po štvrťhodine ich zmrazil nestarnúci ľavý bek Pišta Leitner, ktorého polostrela – polocenter nakoniec skončila v sieti domácich. Ich fanúšikovia ostali v nemom úžase, naopak v sektore hostí vybuchol gejzír radosti. O necelé štyri minúty potom Adauto vyzvŕtal jedného z hostí, prihral Pekymu, ten pred bránu Štyvimu a šošoni viedli 2:0. Mnohí z fanúšikov hostí mali slzy dojatia v očiach, niektorí iba nechápavo stáli a s úsmevom tlieskali, iní sa bláznivo radovali a neskôr ešte hlasnejšie povzbudzovali chalanov na trávniku. Domáce prostredie pre šošonov bolo úplne famózne, hráči si zápas vychutnávali a domáci boli zúfalí.

Potom však prišiel gól na 1:2 z kopačky domáceho mladíka a aj domáci fans dali trochu hlasnejšie o sebe vedieť. O chvíľu však stíchli a opäť boli pánmi v hľadisku fanúšikovia Žiliny. Priaznivý stav vydržal až do konca polčasu a v tom druhom fiesta na tribúnach zo žilinskej strany pokračovala. Najkrajšie bolo, keď si žilinskí hráči prihrávali asi minútu a pol loptu bez toho, aby im ju domáci vzali a každá prihrávka bola odmeňovaná hlasitým “heeeej”. Nádherné chvíle potom vystriedala trochu neistota, pretože hlavný arbiter z Nórska si povedal, že fauly a sporné momenty bude posudzovať výhradne v neprospech hostí a jeho asistenti mu v tom výdatne pomáhali. Tlak Aston Villy silnel, tréner Martin O´Neil poslal postupne na trávnik aj najväčšie hviezdy, no vyrovnávajúci gól domáci nestrelili ani potom, čo rozhodca vylúčil po druhej žltej karte autor prvého žilinského gólu. Záver mala Aston Villa pod kontrolou, z hľadiska však nemala podporu. Počuť však bolo hlavne “chlapci bojovať”, ktoré hosťom dvíhalo hlavy a dodávalo sily. Minúty nadstaveného času (mali byť štyri, no bolo ich aspoň šesť) ubiehali neskutočne pomaly, ale nakoniec rozhodca predsa len naposledy fúkol do píšťalky a na štadióne Villa Park sa oslavoval prvý triumf slovenského futbalového tímu na Britských ostrovoch.

Žilinčania porazili Aston Villu 2:1 a hoci to neznamenalo pre nich postup do šestnásťfinále, boli šťastní a spokojní. Pre úspech svojho klubu urobili hráči aj ich fanúšikovia na jeseň čo sa dalo (aj keď sa dalo hlavne zo strany fans aj viac) a všetci si tak môžeme zaznačiť do pamäte dátum 4. decembra 2008 ako deň, kedy MŠK Žilina porazil Aston Villu Birmingham. Lepšiu rozlúčku s jedným z najúspešnejších rokov v storočnici klubu a krajší mikulášsky a vianočný darček sme si ani nemohli želať. Šošoni, ktorý boli vo štvrtok večer v Birminghame, ukázali nielen všetkým v Žiline, ale aj na celom Slovensku, že veriť vo víťazstvo sa dá vždy a za každých okolností. Tento rok a táto krásna a nezabudnuteľná jeseň nás to naučila a my na tom musíme stavať. V každom zápase, s každým súperom, či už doma, alebo vonku.