ŽILINA - Duel Žilinčanov so Sláviou Praha bol už od októbrového žrebu magnetom, ktorý priťahoval pozornosť všetkých fanúšikov žltozelených. Aspoň to všetci tvrdili. Nakoniec však vypredané nebolo. Kto za to tentoraz môže? Nech si každý položí túto otázku sám pre seba a dá si na ňu odpoveď, pretože toľko výhovoriek, prečo neísť na zápasy MŠK (pričom by to malo byť naopak) dokážu vymyslieť asi iba ľudia, čo si hovoria fanúšikovia Žiliny.

Atmosfére, vylepšenej pred zápasom ohňostrojom za východnou tribúnou, kartónovačkou severu a východu (do ktorej sa opäť nezapojili všetci) a niekoľkými ohňami na severe pred aj počas zápasu, chýbalo iba jediné: gól do Vaniakovej brány. Žilinčanom sa ho nepodarilo dať, hoci šancí mali niekoľko. Keďže Pražania boli úplne biedni a bezzubí (dokonca aj v supporte oproti minulému roku sklamali), zrodila sa pod Dubňom jediná bezgólová remíza 3. hracieho dňa skupinovej fázy Pohára UEFA.

Šošoni síce stratili body a s nimi možno aj šancu na postup do šestnásťfinále, ale nestratili svoju tvár a verných fanúšikov. Na ihrisku bojovali a aj keď nie vždy im všetko vyšlo, treba im za výkon poďakovať. Pekné bolo, že to pochopili aj viacerí na tribúnach a po zápase, hoci bez gólu, šošonom poďakovali.

Nevadí, ide sa ďalej. V nedeľu nás čakajú Košice, o necelý týždeň Aston Villa, po Novom roku Tipsport Cup a po ňom súboje o ligový titul a Slovenský pohár, ktorý nám stále vo vitríne chýba. Tešme sa na jar a nezabúdajme na túto jeseň, v ktorej nám žltozelení chalani dopriali veľa pekných zážitkov. Oslava storočnice bola nie v jednom, ale v každom zápase v pohárovej Európe.