Piešťany – Aj keď pozvánka na zápas našich hokejistov v Piešťanoch svietila na internete v dostatočnom predstihu, zjavne to mal každý v péčku a tváril sa zaskočene. Napriek tomu sa v klube našlo pár debilov, pre ktorých to bola o to väčšia výzva. A dobre spravili.

Na žilinskej stanici sa nás stretáva 12. Psy nás okamžite infomujú že máme vyhradený vozeň. V totálne preplnenom vlaku to potešilo. My im na oplátku poskytujeme cennú informáciu že ostatní vycestovali na zápas 2 autobusmi (z toho jeden poľský) a po príchode do Piešťan sme mali o zábavu postarané. Na peróne nás čakalo cca 70 policajtov (z toho 20 kukláčov). Dobré sa na tom bavili aj miestní taxikári, ktorí vraj takú eskortu akú sme mali ten piatok nevideli ani v dokumentoch o pápežovi a na hlavu si ťukali aj piešťanskí fanúšikovia cestou na štadión. 

V sektore nás posilnil ešte jeden dement a krokodíl Janko, takže sa nás tam zišlo úctyhodných štrnásť. Diagonálne oproti nám tvoril piešťanský kotol v počte cca 100 ľudí celkom slušnú atmosféru, ale nedali sme sa zahanbiť ani my. Na rozdiel od našich hokejistov sme do toho dali všetko a bavili sme sa od začiatku až do konca. V malej piešťanskej hale bol náš support počas celého zápasu krásne počuť. Čím viac gólov pribúdalo do našej siete so stúpajúcim alkoholom v našej krvi, tým väčšia demencia z našej strany. Za stavu 7:2 pre domácich sme už dávali 5 minútové tanečky a skončilo to nekoordinovaným vláčikom, ktorý skoro skončil až na ľadovej ploche. Po zápase sme ešte hráčom pripomenuli obligátnym “Hraj, bojuj, za Žilinu!” aký dres to vlastne obliekajú a veríme že pochopili! Snáď sa to na ľade prejaví už dnes proti Nitre!

Pokojný návrat vlakom narušilo len zistenie že Stano namiesto skupinového lístka pre nás všetkých, uprednostnil gemblenie v miestnej herni. Nepodarilo sa ho vypátrať ani psom (vraj tam už nebol), ale priúčka od nás ho aj tak neminie. 

Čo dodať na záver? Kto naozaj nemohol, môže ľutovať a tí čo mohli a nešli, nech Vám skamenejú tie Vaše pózerske lenivé zadky!