ŽILINA – V sobotu sa hralo pod Dubňom druhé jarné kolo a Žilina sa premiérovo predstavila pred domácimi fanúšikmi. Po ďalšom rozpačitom výkone sme s Dubnicou iba remizovali 0:0, keď sme opäť nestrelili gól. Rozpačitým by sa dalo asi najvýstižnejšie nazvať aj naše fandenie na severe.

 

Svetlé momenty, medzi ktoré určite patril hneď úvod stretnutia a niekoľkominútové spievanie chorálu “Každý pod Dubňom”, sa často striedali s pomerne nevýrazným fandením. Na pohľad to možno znelo dobre, no tí, čo si spolu s nami krátili zimnú prestávku na basketbale, boli určite rovnako prekvapení veľkým množstvom ľudí v kotli, ktorí nejavili záujem o fandenie. 

 

Prezentácia nových vlajok na mávanie či premiéra viacerých chorálov či pokrikov na futbale tak zostali v tieni toho, čo sme sa po celú jeseň snažili odstrániť. Červené bundy v kotli (Spartakovci či BanskoBystričania?), nezáujem o fandenie, správanie sa k vlajkám, odchod z kotla do bufetu päť minút pred koncom polčasu a hlavne odchod z kotla pred koncom zápasu (!!!) sú veci, ktoré by sa už nemali opakovať.

 

Vrcholom bola pozápasová ďakovačka, respektíve vyjadrenie podpory hráčom, keď zostala v kotli možno tretina ľudí a ostatní “fanúšikovia” utekali na hokej či autobusy?! Takto by to nemalo a nesmie fungovať. Ide o veci, ktoré by mali byť pre každého fanatika samozrejmosťou a to už najbližší zápas.

 

P.S. Palo sme s tebou. Drž sa!

P.P.S. Vďaka jednému z fanatikov za nový bubon :-)