Praha - Ráno 5:42 sa z železničnej stanice na cestu do Prahy vybrala hlavná ekipa Žilinčanov. S nádejou, že uhráme prijateľný výsledok do odvety, pokúsime o maximálnu podporu našich hráčov na tribúnach a v meste o prezentáciu našich farieb. Vtedy asi len málokto tušil, ako sa to celé vyvinie.

 

Oficiálny výjazd Žilinských Fanatikov podporený o niekoľko ďalších fanúšikov, ktorí si zakúpili lístky samostatne, čítal približne do 300 ľudí. Po ceste sa k nám pridalo aj 50 chalanov z Góralu Źywiec. Očakávané výluky sa nás po ceste nedotkli, preto sme si ich spravili my a na každej stanici sme po zastavení vlaku vybehli na perón a hukotom ukázali, kto práve cez dané mesto prechádza. Vďaka tomu sme s menším oneskorením dorazili do Prahy na Hl. Nádraží a vydali sa spoločným pochodom do centra mesta.

 

Po príchode na “Staromák” plný turistov sme sa vydali po skupinkách, každý svojou cestou – niekto na obhliadku mesta, niekto na obhliadku miestnych vychýrených krčmičiek. Po centre sme sa neustále stretali so Šošonmi v žlto-zelených farbách, ktorí neprišli s nami. S blížiacou sa šiestou hodinou sme sa presúvali späť na spomínané Staromestské námestie, z ktorého bol ohlásený pochod. Zo začiatku to vyzeralo tak, že nás pôjde na štadión pochodom menej ako zo stanice do centra, no o šiestej akoby uťalo a so šíriacim sa spevom chorálov, začali sa z bočných uličiek zliezať skupinky Žilinčanov.

 

Niektorí sa zabávali spievaním, ďalší “tanečkami” okolo odpáleného pyra, zatiaľ čo kotolník zvolával pomocou megafónu ľudí k fontáne. Presne o pol siedmej sme vyrazili za sprievodu množstva policajtov a fotiacich turistov, väčšinou z Ázie, na veľký pochod na Letnú. Na námestí to vyzeralo rôzne, ale keď sa človek na čele sprievodu po chvíli pozrel za seba, ťažko veril vlastným očiam. Parížskou ulicou sa ozýval spev približne sedemsto, možno viac, úžasných fanúšikov, vizuálne podporený množstvom bengálskych ohňov a inej pyrotechniky.

 

    

 

Nedá nám nespomenúť prekvapujúco profesionálne správanie sa polície, od ktorej by si naši uniformovaní mohli zobrať príklad. Žiadne provokácie, žiadne obmedzovanie, dokonca pochopili rozdiel medzi baviacimi sa fanúšikmi a vandalmi a neriešili ani pyrotechniku, ani časté zastavenia pochodu blokujúce dopravu. Niečo po siedmej sme dorazili ku štadiónu Sparty, pozdravili sa s domácimi fanúšikmi, ukázali im ako bude vyzerať atmosfére na štadióne a pobrali sa k svojmu sektoru, kde nás už čakali ďalšie desiatky našich.

 

V sektore hostí nás bolo 1010 - oficiálne ;) Veľmi dobrý support sme odštartovali už pred nástupom hráčov na ihrisko. Po vypočutí si hymny domácich, pri ktorej väčšina z nich dvihla nad hlavu šáliky a na ihrisku predviedli niekoľko pekných vlajok na tyčiach, sme spustili mohutné “my sme tu doma” a za tým niekoľko chorálov. Fandilo sa nepretržite a pokiaľ s domácim kotlom nefandili aj ostatné tribúny, bolo nás aj dobre počuť. Domáci všeobecne zaostali za očakávaniami, nakoľko nemajú žiadne chorále a počas zápasu opakovali iba podobné prekrikovačky, vytlieskavačky a niekoľko pokrikov na nás. 

 

Od 40. minúty, po výbuchu delobuchu v našom sektore, prestala znechutená väčšina ľudí až do konca polčasu fandiť. Po zmene strán sa to čiastočne vrátilo do starých koľají. V 51. minúte skóroval najlepší hráč na ihrisku a hrdina zápasu M. Ceesay, keď po peknom obohraní protihráča v šestnástke po chybe brankára vystrelil presne k vzdialenejšej tyči. Po góle nastala neopísateľná eufória a nabudení sme začali fandiť na plné hrdlo. Zásluhu na skvelom supporte mali okrem tradične skvelého (a po celodennom hecovaní aj značne vysileného) Metra aj niekoľkí ďalší chalani, ktorí mu zdatne sekundovali a pomáhali rozhýbať celý sektor. Spolupráca aká by mala byť na každom väčšom zápase.

 

      

 

Celozápasové fandenie išlo s blížiacim sa koncom zápasu stále hore, rovnako tak výkon futbalistov na ihrisku. Náš “malý” žilinský Zico si v útoku robil so Sparťanmi takmer čo chcel, ostatní hráči rovnako nezaostávali a tak v druhom polčase počet striel na bránku domácich neustále rástol. V 73. minúte si po rohu naskočili na prednú žrď až traja naši hráči a Tomáš Oravec po prudkej hlavičke zvýšil na 2:0 pre MŠK Žilina. V tom momente sme viseli na plote a oslavovali dvojgólové vedenie, zatiaľ čo domáci padli na kolená. Hráči aj fanúšikovia. 

 

Do záverečného hvizdu to bol už len jeden veľký happening. Na vrchnom poschodí sa objavila ešte jedna sparťanská vlajka, ktorá sa po malých kúskoch, za skandovania celého kotla, dostala po chvíľke aj dole. Odchádzajúcich domácich fa.., teda divákov, sme vyprevadili pokrikom “choďte domov” a začali niekoľko minútové “MŠK Žilina, na Slovensku najlepšia”. Po ňom nasledovala ďakovačka s hráčmi, čakanie v sektore, cesta električkami cez celú Prahu späť na stanicu a únavná (najkrajšia únava a vyčerpanie, aké môže človek zažiť) cesta domov.