Cestu na štadión si v sobotu našlo 5213 divákov, teda o niečo menej ako na odvetný zápas LM proti Birkirkare. To isté platí o kotli, ktorý čítal iba cca 200 ľudí. Bohužiaľ nie dvesto fanatikov. Niektorí, najmä mladší chalani by si mali uvedomiť, prečo stoja v kotli ak nemajú záujem o fandenie. Stáť na severe v “céčku” nie je póza aby ste sa mohli pred kamarátmi chváliť akí ste veľkí fanúšikovia. Pre každého by to mala byť česť podporovať Žilinu a dvíhať ruky nad hlavu keď je to potrebné či hučať na plné hrdlo by malo byť pre vás úplnou samozrejmosťou. Kto toto nebude brať v ďalších zápasoch na vedomie, môže sa tešiť na spätnú reakciu od lídrov kotla.

 

Rýchle dva góly súpera ako aj nevydarená hra našich nás prvý polčas zaskočila, ale kvalita supportu sa spolu s hrou postupne zlepšovala. Hneď po polčase znížil Oravec a v 79. minúte vyrovnal na 2:2 Ivan Lietava. Okrem gólov nám zlepšili náladu aj hostia nevydarenými pokusmi prekričať našu prekrikovačku ako aj trápnym pokrikom “kde máte fanúškov” (Slovanisti kričia nám?! :-)), po ktorom sa dočkali odpovede “kde máte štadión” a stíchli. Takzvaných Slovanistov mimochodom prišlo zo všetkých kútov Slovenska na štadión približne 120 až 150 a predstavili sa okrem celozápasového povzbudzovania aj vzájomnými provokáciami so Žilinčanmi z južnej tribúny. Opäť sa ukázalo aké majú pre bezpečnosť opodstatnenie karty či kamery, keď na tribúne pre “slušných” oddeľuje bežného diváka od sektoru hostí jedna mreža. 

 

Poďakovanie aspoň za bojovnosť každopádne patrí hráčom, špeciálne tým, ktorí vyblednutým ukázali to, čo si o nich myslíme o aj my. A vďaka patrí aj chalanom z východu, ktorí opäť dokázali, že vernosť ku klubu nepozná vzdialenosti. A špeciálna vďaka Radkovi Dosoudilovi, od ktorého si chcelo po zápase vypýtať autogram aj pár chalanov zo severu, no Radek bol proti. Tak aspoň touto cestou posielame srdečný pozdrav.