B. Bystrica – Posledný zápas sezóny pre nás znamenal výjazd do Pažravej, kde sme sa chystali osláviť 5. majstrovský titul. Ráno okolo desiatej hodiny sa stretávame pri zimáku, nálada je výborná, každý si kupuje spomienkové majstrovské tričká od ŽILINSKÝCH FANATIKOV, ktoré sa za krátko rozpredávajú.

Okolo pol jedenástej odchádzajú tri plné autobusy smer Pažravá.  Sprievod nám po celú cestu robí aj Packov orgán. Pred Šturcom náhle zastavujeme v kolóne kvôli koseniu trávy, všetci vybiehame na vozovku, odpaľuje sa dáke pyro, a tak nás policajti radšej rýchlo púšťajú. Ako sa blížime ku Pažravej, sprevádza nás stále viac a viac policajných áut. Okolo pol druhej prichádzame ku štadiónu, kde nechávame autobusy a ideme sa baviť do mesta.

 

Domáci sľubovali, že nás nikam nepustia, no okrem pár kresťanských fanatikov rozdávajúcich pred kostolom letáky, nie je po domácich ani chýru. Na námestí obsadzujeme takmer všetky terasy, všade vidno žlto-zelené farby, ozývajú sa žilinské chorále a mohutné „MY SME TU DOMA!“. Všadeprítomná polícia všetko kontroluje, no niekoľko turistov z našich radov sa vydáva na obhliadku mesta. Neskôr dochádza ku malému stretu s domácimi, ktorí si chceli vymeniť dresy a šály, no nestretávajú sa s našim pochopením. Opäť sa odpaľuje pyro, dymovnice a bavíme sa tak, ako sa na šampiónov patrí! V tom čase odchádzajú zo Žiliny ďalšie tri autobusy, dáke mikrobusy a množstvo áut. Hodinu pred zápasom sa zliezame z celého centra a vydávame sa na pochod mestom. Vytvárame domácu atmosféru napriek tomu, že sa veľa ľudí vôbec nezapája a niektorí dokonca nerešpektujú človeka s megafónom. Pri štadióne vidíme domácich, ktorí spoza dvojradového zástupu „korytnačiek“ na nás niečo kričia. Nie je ich kvôli malému počtu dobre počuť, ale bolo to niečo ako “nemáme autobus” a “Strečno a Vrútky”. Keďže máme ešte čas, obsadzujeme miestnu krčmičku a čakáme na príchod ďalších autobusov, vrátane bratov zo Źywca a desiatok áut, ktoré už nemajú kde zaparkovať. Tesne pred začiatkom stretnutia dochádza k zbytočnému konfliktu a aj napriek tomu, že nechceme žiadne problémy a sťahujeme sa smerom k nášmu sektoru, polícia sa snaží demonštrovať svoju silu obuškami a bijú každého, koho majú po ruke, vrátane pár dievčat. Po pár minútach a úderoch na oboch stranách sa situácia upokojuje a všetci sa ponáhľame do sektora. Väčšina si v tom zhone nevšimla, že ideme do zlého sektora a tak sa cez domácu tribúnu premiestňujeme cez plot do nášho sektora bez toho, aby nás niekto upozornil. Domáci usporiadatelia sa celý ten čas len pozerali, a tak už pred zápasom ukázali, na čo sú tam.

 

V ňom sa tlačí okolo 450 Šošonov, ktorí od úvodu ženú svojich dopredu. Poriadny hukot sa ozýva celými Štiavničkami, o tom, kto má prevahu na tribúnach niet pochýb. Počas zápasu točíme niekoľko chorálov doplnených o pár pokrikov na domácich. Ich support naopak spočíva len v pokrikovaní na nás. V 29. minúte inkasujeme gól, ale keďže už o výsledok nejde, na nálade to neuberá, práve naopak. Tú nám zlepšili aj domáci, ktorí jedno igelitové choreo používajú 2x počas zápasu – raz dokonca hore nohami. Nás mrzí najmä to, že kvôli určitým okolnostiam ostalo naše majstrovské choreo v jednom z autobusov. Týmto by sme sa chceli všetkým ospravedlniť a uistiť vás, že oň určite nebudete ochudobnení a pri najbližšom zápase bude použité. V 73. minúte naši vyrovnávajú skóre zásluhou Jožka Piačeka a od tej chvíle sa naša majstrovská nálada stále stupňuje.

 

Po zápase sa približne polovica sektora uteká radovať s hráčmi ku striedačkám. Mrzí nás akurát zničený plot a fakt, že nás, na rozdiel od Bystričanov, po odovzdaní pohára nechceli pustiť policajti späť k hráčom a ani ich k nám. Väčšina z nás si to vynahradila na ceste späť na jednej z púmp, na ktorej dopĺňali zásoby aj hráči a rovnako tak aj v Žiline na námestí, kde prebiehali oslavy titulu. Príchod hráčov majstrovským autobusom, spontánni hráči a hlavne pán tréner Hapal, ako aj rozdávanie a podpisovanie suvenírov a vôbec celý program, boli veľmi príjemným zakončením skvelého dňa. Škoda počasia, pretože chalani by si za túto sezónu zaslúžili plné námestie.

 

Vďaka patrí každému, kto si našiel cestu do Pažravej a podporoval svojimi hlasivkami hráčov od začiatku do konca zápasu a hlavne všetkým, ktorí celý výjazd organizovali. Špeciálne VĎAKA patrí bratom z Góralu Źywiec, ktorí s nami oslávili ďalší veľký úspech Žiliny.