ŽILINA – Po vydarenom derby s “pánmi stredného Slovenska” nás v ďalšom domácom zápase čakala Nitra. Tá ako jediná dokázala bodovať na našom štadióne, takže nás čakal zaujímavý zápas. Už niekoľko hodín pred ním sa zopár z nás stretáva v meste, kde si dávame obľúbené pivečko.

 
Následne sa presúvame do baru na zimáku, kde sa postupne schádzame a asi štvrťhodinu pred zápasom sa vyberáme na štadión.

 

V kotli sa nás schádza okolo 180, vyťahujeme vlajky na tyčiach a spúšťame jeden chorál za druhým. Atmosféra je dobrá, aj keď za minulotýždňovým supportom mierne zaostáva. Niektoré chorály nám idú lepšie, iné akoby ešte ľudia nemali dobre naštudované. Na naše prekvapenie celkom dobre vychádzajú prekrikovačky a pri vytlieskavačke skoro spadol štadión. Naši hráči celý polčas dobíjajú nitriansku bránu, no vyťažili z toho len dve tyčky. Hosťujúci tábor sa u nás znova neukázal a pomaly začíname pochybovať o jeho existencii.

 

Na začiatku druhého polčasu triafa Kobylík tretiu tyčku, čo nás poriadne naštartuje a kvalita supportu ide prudko nahor. Bavíme sa, užívame si zápas a nič na tom nemení ani inkasovaný gól, práve naopak. Ďalej povzbudzujeme chalanov, no nedá nám nespomenúť si aj na pána Lotrinca a jeho bandu, však si to zaslúžia. Do konca zápasu sa už skóre bohužiaľ nemení a prehrávame prvý domáci zápas v sezóne.

 

Po zápase vidno na hráčoch veľké sklamanie, vidno, že naozaj chceli, ale niekedy to proste nejde. Ďakovačka s hráčmi dáva zabudnúť na prehru, miestami dokonca pripomína tú z víťazných zápasov.

 

Na zápas prišli aj chalani z družobného Góralu Żywiec, za čo im veľmi ďakujeme.

 

Na záver ešte zopár slov k organizačným veciam. Vlajkové choreo sa pripravovalo preto, aby zatraktívnilo a dotvorilo atmosféru na zápasoch. Každý si ho pochvaľuje, každému sa páči, no ak sa ešte raz zopakuje to, že vlajky budú nestočené, tyčky zahodené pod tribúnou, tak sa môžete s vlajkami rozlúčiť. Vrcholom všetkého bol jeden chalan, ktorý si ju chcel odniesť domov, čo už je fakt ťažký prípad demencie.