Okolo 15. hodiny sme už pred štadiónom, kde nás čaká polícia. Hlasno dávame o sebe vedieť, kupujeme vstupenky a po dôkladnej prehliadke ideme do sektoru, kde sa nás nakoniec schádza presne 74. Vyvesíme vlajky, sformujeme sa a dáme sa do fandenia, ktoré je vzhľadom na počet skôr slabšie. Oba naše útočné hroty Oravec aj Lietava sú zranené, navyše nehrá ani Pišta v obrane a na výkone našich je to vidno. V 25. minúte inkasujeme z priameho kopu od Ižvolta gól do šibenice, na ktorý Heco nemal nárok, a to náš support ešte viac zráža dole.

Napriek tomu sa stále fandí. V 37. minúte prichádzame na to, že osobné prehliadky nebola až také dokonalé a v sektore sa objavuje pyro. Niečo končí za bránkovou čiarou, niečo na trávniku a niečo v sektore, nabieha SBS, ale berie iba dvoch ľudí a vyvádza ich zo štadióna. Následne sa podarí odpáliť aj dymovnicu a po nej odvádza SBS ešte jedného šošona.

Prvý polčas končíme za spevu chorálov a ideme na pivko a výbornú klobásku. V druhom polčase nám chvíľku trvá, kým sa dáme dokopy a support dosť upadá. Naši chalani na trávniku sa však nechcú zmieriť s prehrou, bojujú do konca a tak sa im snažíme pomôcť hlasivkami, ako najviac vieme. Ani záverečné chorály, ktoré sa zase spievali niekoľko minút však na zisk čo i len bodu nepomohli jesenní majstri nakoniec prehrávajú 0:1. Hráči napriek smútku z prehry prišli na ďakovačku, podávajú si s nami ruky a skracujú nám aspoň o trochu štvrťhodinové čakanie v sektore.

Okoloidúce mladé koníky sú hrdinami spoza plota a majú sprosté reči. Naskakujeme do busu, berieme aj vyvedených zo štadióna a vraciame sa do Žiliny. Väčšina si cestu kráti spaním, iní diskutujú a podaktorí ešte zapíjajú smútok z prehry. Prichádzame do Žiliny okolo 21.00 a každý ide svojim smerom.

Poďakovanie patrí 10 družobným kamarátom zo Žywca a trom statočným východniarom, ktorí vedia, že MŠK Žilina je aj tak na Slovensku najlepšia.