V septembri 1928 po víťazstvách nad trojnásobným majstrom Slovenska I. ČsŠK Bratislava a SC Ligeti Bratislava získali futbalisti ŠK Žilina po prvý raz hrdý titul majstra Slovenska a prebojovali sa medzi štyri najlepšie mužstvá ČSR, t.j. do semifinále amatérskeho majstrovstva republiky. Svoj úspech zopakovali aj v roku 1929, kedy sa im podarilo po predchádzajúcich záverečných finálových stretnutiach s ŠK Rus Užhorod, Rapidom Trnava a po trojnásobnom boji s reprezentantom Maďarského futbalového zväzu v ČSR – SC Ligeti Bratislava opäť dosiahnuť titul futbalového majstra Slovenska. V ďalších ročníkoch získali žilinskí futbalisti primát v Stredoslovenskej futbalovej župe, neskôr bojovali v troch ročníkoch v Slovensko-Podkarpatskej futbalovej divízii (1935/36 – 1937/38) a v období od r. 1938 do r. 1944 v Slovenskej futbalovej lige so striedavými úspechmi. S výnimkou súťažného ročníka 1942/43 patrili k popredným mužstvám na Slovensku.
Po oslobodení sa futbalový kolektív ŠK Žilina prebojoval ako víťaz celoslovenského kvalifikačného turnaja spolu s druhým mužstvom AC Sparta Považská Bystrica do dvojskupinovej I. celoštátnej futbalovej ligy. Svoj štart do najvyššej čs. Futbalovej súťaže začalo žilinské mužstvo na domácej pôde dňa 16.9.1945, kedy malo za súpera futbalistov SK Slezská Ostrava. Vstup do I. Ligy začalo úspešne po víťazstve 3:1 (1:1), o ktoré sa strelenými gólmi zaslúžili reprezentant Zachar, Szabó a Skach. Od uvedeného roka boli žilinskí futbalisti účastníkmi 31. prvoligových ročníkov a v histórii najvyššej futbalovej súťaže ČSSR figurujú na 11. mieste s počtom odohraných 828 zápasov a ziskom 760 ligových bodov.
Najväčší úspech dosiahli v ročníku 1946/47, kedy obsadili v I. lige po vylúčení SK Kladno zo súťaže 3. miesto za Sláviou a AC Spartou Praha. Získali súčasne neoficiálny titul majstra Slovenska ako najlepšie slovenské mužstvo v tejto náročnej ligovej súťaži. Za úspešné umiestnenie v ligovej súťaži treba označiť tiež obsadenie 5. miesta v roku 1948 (po Slávii Praha, Viktórii Plzeň, Sparte a Bohemians Praha) ako aj dosiahnutie pozícii na 5. priečke ligovej súťaže v troch po sebe idúcich ročníkoch 1971/72, 1972/73, 1973/74. V ďalších rokoch už žilinskí futbalisti postupne obsadzovali miesta v druhej polovici ligovej tabuľky a často v tesnej blízkosti nad nepopulárnym prepadliskom. V osemdesiatych rokoch sa žilinský tím pohyboval na rozhraní 1. federálnej a 1. slovenskej ligy. V najvyššej slovenskej súťaži sa držal v popredí a po postupoch mu v spoločnej súťaži patrili spodné priečky tabuľky.
K cenným úspechom treba zaradiť tiež víťazstvo žilinského mužstva v celoštátnej súťaži o Pohár Slovenského národného povstania v roku 1961 a postup do finále Čs. pohára. Vo finále dňa 3. decembra 1961 v Olomouci žilinskí futbalisti síce podľahli majstrovi republiky Dukle Praha, avšak ako finalisti Čs. Pohára si zabezpečili účasť v medzinárodnej futbalovej súťaži “Pohár víťazov národných pohárov”. Po vyradení gréckeho mužstva Olympiakos Pireus sa prebojovali do štvrťfinále, v ktorom zvíťazili na domácej pôde nad vedúcim mužstvom talianskej ligy AC Fiorentina 3:2 (2:0), avšak v odvete vo Florencii už im jednogólový náskok nestačil na ďalší postup, pretože svojmu medzinárodne ostrieľanému súperovi podľahli v pomere 0:2 (0:2). Po druhý raz sa žilinskému mužstvu otvorila cesta do medzinárodnej futbalovej súťaže v roku 1967, avšak v 8. skupine Interpohára skončilo bez jediného víťazstva na poslednom 4. mieste. Úspešnejšie bolo v roku 1969, kedy sa stalo víťazom 4. skupiny. V ďalšom roku 1970 obsadilo v 4. skupine Intepohára 2. miesto za víťazným holandským celkom MVV Maastricht. Podobne skončili žilinskí futbalisti na 2. mieste aj v roku 1972. Celkove v medzinárodnej letnej súťaži Interpohára absolvovalo mužstvo ZVL Žilina 24 zápasov, v ktorých získalo 27 bodov. V ročníku 1973/74 bojovali Žilinčania v Stredoeurópskom pohári, kde sa prebojovali do finále s víťazom pohárovej súťaže – maďarským mužstvom Bányasz Tatabánya. O umiestnenie v Stredoeurópskom pohári bojovali tiež v ročníku 1982/ 83, kedy skončili na 2. mieste za víťazným maďarským kolektívom Vasas Budapešť.
