Barcelona – Ako bolo spomenuté v reporte z Marseille, nie všetci sa vydali po zápase do Žiliny. Cieľ cesty našej dodávky bol presne opačným smerom, na západ a oveľa južnejšie – bolo ním katalánske mesto Barcelona. Nešli sme však po stopách Gaudího za kultúrnymi pamiatkami, ale na najznámejší štadión v Európe – Nou Camp.


Deň po našom pohárovom vystúpení hral na svojom domácom štadióne zápas Ligy Majstrov aj španielsky majster FC Barcelona. Necelých 500km, ktoré nás delili od možnosti navštíviť najväčší štadión v Európe a top svetových hráčov, rozhodlo, že sme sa vydali do Španielska. Bez lístkov. Len tak. 

 

Prvé čo sme na mieste riešili boli teda logicky lístky. Nie všade funguje predaj ako u nás a tak sme si v klasickej pokladni, aké u nás fungovali niekoľko rokov dozadu, kúpili bez problémov 9 lístkov. Síce nie vedľa seba, ale predsa len .. v deň zápasu. Bez kariet. Stačilo predložiť občiansky. Vďaka slušnej časovej rezerve sme sa vydali najskôr do fanshopu. Dvojpodlažná budova “natrieskaná” fanúšikmi a turistami prekvapila každého z nás. Ľudia v nej majú na výber všetko na čo si len pomyslia, od klasických suvenírov akými sú šály, dresy, mikiny, plagáty hráčov či odznaky, až po baterky, gps, chipsy či komix. Všetko s motívmi FC Barcelona. Na kopačku vám vyšijú váš vlastný nápis. Vďaka doslova desiatkam pokladní nečakáte v rade. Iný svet. Aj keď človek si chvíľami nie je istý, či tí ľudia vôbec prišli kvôli futbalu …   

V okolí štadióna sa postupne zbieralo stále viac a viac ľudí. Domácich, ale aj veľa fanúšikov z Kodane. Odetí v žilinských farbách, za spevu žilinských chorálov sme sa vydali k “nášmu” sektoru. A pútali sme značnú pozornosť, či už vďaka odlišným farbám, alebo faktu, že všetci ostatní sa len potichu presúvali z miesta na miesto. Pred bránou nasledovalo fotenie s domácimi a dánskymi fanúšikmi, ale aj náročné vysvetľovanie jednému zberateľovi, že naše šáliky nie sú na predaj. Ani v pomere 1 náš za 3 barcelonské a 20€ k tomu. Turnikety otvorili iba hodinku a pol pred zápasom, nazbieraný dav sa však v množstve vstupov okamžite roztratil. Prehliadky takmer žiadne, obmedzenia tiež. Aj keď, už dlhšiu dobu neexistujúci domáci ultras, by asi vedeli rozprávať svoje …

 

Nasledovalo ďalšie fotenie, tento raz priamo na tribúnach štadióna Nou Camp a čakanie na začiatok zápasu. Šok číslo 1: pred sektorom nám jeden Dán tvrdil, že ich prišlo 7000 a je to pre nich najväčší výjazd v histórii. Šok číslo 2: naozaj ich toľko prišlo. Štadión ešte zíval prázdnotou, no v sektore pre hostí mohlo byť už vtedy odhadom aspoň 3-4 tisíc ľudí. Veľa z nich nakoniec sedelo aj okolo nás. Tesne pred zápasom to celkovo vyzeralo na slabšiu návštevu, tak do 40 tisíc (a to by výrazne zachraňovali len hostia). S blížiacim sa úvodným hvizdom sa z útrob štadióna začali vynárať húfy ľudí a vzišla z toho nakoniec návšteva cez 75 tisíc fanúšikov. Teda pardon, divákov.

 

Pri úvodnej klubovej hymne a potom znelke CHL naskakovali zimomriavky, no po nich sa “fandenie” domácich skončilo. Okrem príležitostného “Barca, Barca” boli ticho. 75 tisíc ľudí a vy sa môžete nerušene rozprávať cez niekoľko rád medzi sebou. Pánboh zaplať za fans Kodane, na ktorých bolo vidno veľkú snahu zviditeľniť sa a aspoň oni robili atmosféru. Na druhú stranu, sledovať naživo Villu, Messiho, Iniestu či Puyola. Nemusíte byť práve fanúšik Barcelony, aby vás títo chlapci očarili. Od úvodu presne kombinovali, robili si súpera v hre 1vs1, prípadne 1vs2 a viac. Výsledkom bol už v 18. minúte úvodný gól Messiho. Potešenie pre oči. Celý štadión aspoň vtedy zaburácal a začalo mohutné skandovanie Messiho mena. A potom opäť nerušené ticho.  

My sme sa však celý čas bavili v hľadisku po svojom. Spevom vlastných chorálov, ktoré sa zapáčili nie len mladým dánskym fanúšikom (ktorí od nás dostali ako darček naše nálepky), ale aj zopár domácim, ktorí sa snažili spievať to, čo my. Vraj to dobre znelo. Vďaka v tomto patrí najmä Randallovi. Z rozprávania o ňom už určite vie, no ak nie celé Dánsko, minimálne celá Kodaň. Cez polčas sme sa presunuli na voľné miesta tak, aby sme si mohli tento zápas vychutnať spolu. Aj keď niektorí fandili Barce a iní FCK. Územnú prevahu domáci nedokázali využiť do ďalšieho gólu, čo sa im nie raz  takmer vypomstilo z protiútokov. Nakoniec však zvíťazil lepší tím, čo domáci potvrdili v nadstavenom čase druhým Messiho gólom. 

 

Na ihrisku teda zvíťazili domáci, v hľadisku jednoznačne hostia (a v tesnom závese za nimi my:-)). Zo zápasu sme si tak niektorí odniesli veľmi rozporuplné pocity. Na jednu stranu špičkové futbalové divadlo, skvelá organizácia a servis, na strane druhej všadeprítomná komercia, ktorá potláča podstatu futbalu tak trošku do úzadia. Nehovoriac o tom, že klub s asi najväčším počtom sympatizantov na svete nemá kto poriadne podporiť z tribún. Namiesto ultras, alebo aspoň fanúšikov, ktorých vyhnalo z tribún vlastné vedenie klubu (zákazy, vysoké ceny, …), sa o atmosféru starali náhodní turisti s fotoaparátmi. Takí ako my. Až vám prídu na rozum myšlienky, vďaka Bohu za náš “maličký” klub.

 

O zážitky bohatší a s pocitom, že sme aspoň trošku zviditeľnili našu Žilinu sme sa následne vydali na viac ako 2000 kilometrovú cestu domov. Respektíve na zápas proti Slovanu :-)