B. Bystrica – Do Pažravej cestujeme podporiť šošonov už tradične vlakom a inak tomu nebolo ani tentoraz. Počasie bolo výborné a doslova lákalo na výlet do hlavného bunkru partizánov. Nakoniec sa na cestu vlakom vydalo asi 40 fanatikov, ktorých strážilo niekoľko železničných policajtov. Najmä sympatická blonďavá pani v uniforme bola v kurze a ochotne sa pofotila s viacerými do rodinného albumu.

Cestou sa vykričíme trochu vo Vrútkach a Martine a po príchode do slnkom zaliatej Pažravej dávame hlasito na známosť, kto dorazil.

Putujeme cez mesto za spevov chorálov a pokrikov, tentoraz bez vážnejšej asistencie polície, ktorá nás síce monitoruje, ale príliš neobťažuje. Pred Priorom stoja zhruba tri desiatky domácich, ktorí keď nás vidia, začínajú sa hlasnejšie ozývať a vyhrážať. Síce to chvíľu vyzerá, že sa strhne nejaká fackovačka, ale nakoniec to hasí polícia.

Prichádzame za pokrikov na hlavné námestie, kde obsadzujeme terasu a dávame sa do konzumácie pivečka, posedíme zhruba trištvrtehodinku, počas ktorej dávame hlasito najavo, kto si prišiel užiť pekný jesenný deň do partizánskeho mesta. Zatlieskame dokonca miestnej omladine za pochod mestom, ktorý sa domácim príliš nevydaril a zúčastnilo sa ho iba zhruba tridsať hláv.

Postupne sa dvíhame, nasleduje niekoľko spoločných fotiek pred pamätníkmi, fontánami a kadečím, blahoželanie svadobčanom a presun pred Štiavničky. Lístky do sektoru kupujeme bez zbytočných zoznamov a identifikácie a zaujímame miesto pod starou tabuľou. Nakoniec sa nás v sektore schádza slušný počet, odhadom okolo 90 a tomu zodpovedá aj support.

Od začiatku do konca sa bavíme, stále sa povzbudzuje, čo v našom prípade nebýva veľmi zvykom a aj napriek gólu z prvého polčasu, ktorým nakoniec prehrávame máme dobrú náladu. Domáci pália ukoristený žilinský šál, vyťahujú choreo a tiež sa celkom snažia, takže zápas má aspoň v hľadisku celkom úroveň.

Za tmy a policajného doprovodu sa po zápase poberáme na malú bystrickú stanicu. Nie všetci to pochopili, niektorí idú na hlavnú a nestíhajú vlak, v ktorom obsadzujeme posledný vozeň. Cesta naspäť je napriek prehre veselá, vymýšľame nové pokriky, diskutujeme s policajtmi a na záver skúšame úplne nový pokrik.

Výjazd teda na parádu, kto nemohol, alebo nechcel ísť, môže ľutovať. Snáď sa na jar do Pažravej vyberie aspoň taký istý počet a keďže by malo ísť o posledný zápas sezóny, možno sa bude v Pažravej aj oslavovať. Ale nepredbiehajme.

ŠOŠONI VPRED!