Mnohí ľudia nás nepretržite žiadajú o výjazdy, neustále nám píšu otázky do správ, kedy spravíme najbližší pochod a čo nové plánujeme, ale pravda je taká, že každý zorganizovaný výjazd nás stál enormne množstvo úsilia a niekedy už nevládzeme bojovať s veternými mlynmi a ľudskou hlúposťou! Vždy to nakoniec stálo za to, ale je to čoraz ťažšie. Na slovenských zimných štadiónoch sa cítime ako nepriateľ, ako štvaná zver a nechcené bremeno. Polícia straší bezpečnostných manažérov po celom Slovensku a jediní, ktorí nám naozaj vychádzajú v ústrety a vedia, že hokej bez fanúšikov nemá žiadny zmysel sú paradoxne funkcionári nášho najväčšieho rivala z Martina. Derby, ktoré by sa dalo z nezmyselného a paranoidného pohľadu bezpečnostných zložiek považovať za najrizikovejšie, našťastie neovládli nezmyselné reštrikcie, a tak ho môžme všetci právom považovať za hokejový sviatok. A ono ním naozaj je!

Znova sa dostávame k otázke, pre koho sa ten šport na Slovensku vlastne robí? Prečo sa hokejoví činovníci snažia pretvoriť fanúšika na svoj obraz? Prečo si nevážia posledných mohykánov, ktorých ten šport ešte stále neomrzel? Prečo negujú každú pozitívnu snahu ľudí, ktorí organizovaním aktívne fandiacich fanúšikov ukrajujú z vlastného času, často dokonca aj z vlastných peňazí. Potom sa páni funkcionári stretávajte v rôznych mediálnych debatách a verejne plačte, že štadióny vám zívajú prázdnotou. Ak veľmi rýchlo nezmeníte svoje arogantné správanie sa, možno už bude naozaj neskoro!

Ultras Žilina