Bilbao – Na výjazd do Bilbaa plánujeme vyraziť v noci z nedele na pondelok o druhej hodine rannej. Pôvodne nás malo ísť 9, ale po rôznych zmenách zostavy nás nakoniec išlo v dodávke len 7, čo sa neskôr ukázalo aj ako určitá výhoda, keďže nám zostal väčší životný priestor pri tak dlhom pobyte v aute a najazdených kilometroch. Vyrážame totálne na blink bez akéhokoľvek jasného plánu a zarezervovaného ubytovania. So sebou sme zobrali 10 litrov vína, 2,5 litra rumu, jednu koniferku a slivovicu. Keďže niektorí zaspali a iní ani nevedeli, že “to vyrážame už dnes v noci?” a mali len 10 min. na zbalenie, zo Žiliny sme nakoniec vyrazili v pomerne slušnom čase niečo pred štvrtou hodinou rannou. Okrem nás vyrazila o deň neskôr aj ďalšia dodávka a pár jedincov cestovalo v utorok letecky.

Cesta ubiehala veľmi rýchlo a už niečo po obede sme boli v Benátkach, kde sme strávili zvyšok dňa. Dávame si 100 gramové lasagne za 30 €, iní skúšajú morské plody. Nedojedené zvyšky z tanierov vyhadzuje miestny padre rovno pred gondoly a niečo sa ujde aj rackom na pešej zóne. Keď sme videli, že to robili aj v iných reštikách, usúdili sme, že to je asi nejaký miestny zvyk. Celé doobedie strávime vo Venezii, lepíme mesto samolepkami a chodíme z podniku do podniku, až sa nakoniec úplne strácame a takmer dve hodiny hľadáme cestu nazad v spletitom labyrinte benátskych kanálov. Pred polnocou vyrážame na francúzsku riviéru do Nice. V utorok nadránom sa už prejavila únava u oboch vodičov a tak parkujeme auto na 4 hodinky na odpočívadlo pred jedným z talianskych tunelov tesne pri hraniciach a ráno dávame ešte jednu väčšiu pauzu na jednej z prvých čerpačiek vo Francúzsku. V Nice odstavujeme auto pred jedným z hotelov nad prístavom a všetci sa už tešíme na more. Celý deň trávime na plážach a v meste, popíjame drahé pivo a opaľujeme sa.

Multikulti vo Francúzsku je niečo o čom sme už dávno vedeli, ale skutočnosť je ešte horšia. Domorodí ľudia sú už dávno v menšine. Po zotmení sa na pláž vyrojili desiatky potkanov a tak radšej namiesto pláže znova prespávame v aute. Skoro ráno vyrážame na pláže St.Tropez, kde si prejdeme prístav, spravíme nejaké nákupy a presúvame sa ďalej na pieskovú pláž do Le Levandou, kde sa každý riadne vyblbol v mori, vyskúšal miestne špeciality, užil si slnko a riadne si pospal. V noci z utorka na stredu vyrážame do Španielska. Naslepo, keďže zisťujeme, že navigácia neobsahuje mapu Španielska. Cesta už bola dosť kostrbatá a pomalá, s častými zastávkami, keďže obaja vodiči boli v polokóme, ale poobede sa nám podarilo doraziť do San Sebastianu.

Hneď na úvod šoky z lacného piva a jedla a pokračovalo to plážou, ktorá predčila naše očakávania. Krásne mesto, priateľskí ľudia, žiadne multikulti, ženy hore bez a čistota, s akou sa nestretnete snáď ani v škandinávskych krajinách. Opäť si užívame more a všetko okolo. Večer vyrážame na futbal do Bilbaa, ktoré je od San Sebastianu vzdialené niečo cez 100 km. Cestou kontaktujeme ostatných, ale prichádzame až hodinu pred zápasom a tak parkujeme na inom mieste, asi 1 km od štadiónu.

Snažíme sa infiltrovať medzi domácich s cieľom dostať sa mimo náš policajný sektor, čo sa nám spočiatku aj darí, ale asi sme boli až moc nápadní a pri jednom zo stánkov so šálmi nás odchytáva polícia. Najskôr im vysvetľujeme, že sme only russian tourists a že ideme pozrieť futbal, ale keď si pýtajú aj naše ID, hneď nás zaparkujú do vyhradeného sektoru. Tam sa dozvedáme, že asi hodinku pred nami mala posádka druhej dodávky menšiu výmenu názorov s domácimi, ale kvôli polícii k ničomu väčšiemu nedošlo. Tak či tak, ako to už býva zvykom, bulvár to stihol ešte pred začiatkom zápasu okamžite nafúknuť do gigantických rozmerov.

Škoda nevydareného zápasu v Bilbau, kde nakoniec vyhral šťastnejší a pre nás to znamenalo koniec v Európskej lige. Celý čas za plexisklom pri našom sektore sedeli miestni hroziči, fotili si nás a snažili sa nás zastrašiť, ale ako sa nakoniec ukázalo, k ničomu sa nemali ani po zápase. Lístky do nášho sektoru stáli 33 € a v ňom sa nás zišlo asi okolo 35 ks. Škoda, že si ľudia z vedenia spravili zo žilinského futbalu súkromný lunapark, inak by ten počet bol ďaleko vyšší. Mnohí už proste nemajú vôbec chuť na futbal pri všetkých tých obmedzeniach.

Policajný fanklub, ktorý vraj išiel na zápas autobusom sedel na hlavnej tribúne, asi v nejakej VIPke. Tribúny boli takmer vypredané, fanúšikovia Bilbaa dokonca sedeli aj v našom sektore a okolo nás bolo viac usporiadateľov ako nás samotných. Tí nás po zápase držia ešte polhodinu v sektore a potom nás odprevadia asi dve križovatky za štadión, kde nás púšťajú a my sa delíme. Niektorí idú priamo do hotela, iní na metro a my nakoniec zostávame v jednej z miestnych krčiem, kde do 4 rána popíjame a pozorujeme miestnu fiestu a nadržané dievčatá.

Tesne nadránom sa vraciame do San Sebastianu, kde si znovu dávame šlofíka. Niektorí v aute, iní na pláži, neskôr obeháme mesto, ideme pozrieť ešte jednu vzdialenejšiu pláž, nakupujeme vína, dlávime sa chutným jedlom a znova popíjame. V piatok večer nakoniec vyrážame na nonstop jazdu domov cez Francúzsko, Nemecko a Rakúsko. Pri Hoffenheime ešte na jednej z čerpačiek stretávame fans Eintrachtu Frankfurt, s ktorými prehodíme pár slov. V sobotu okolo 22. hodiny nakoniec dorazíme do Žiliny. Niektorí opäť popíjať, iní do postele.