Sofia - My vás chlapci neopustíme, spievame na štadióne jeden z našich chorálov. Tí, čo to mysleli a myslia naozaj vážne, sa v stredu popoludní vybrali zo Žiliny na ďalekú cestu za šošonmi do Sofie. Vidina možného postupu cez Levski a šanca byť priamo pri tom, nakoniec našla svojich 26 obetí (z toho ženy), ktoré vyšli z pre niektorých dopredu prehraného boja ako víťazi. Ale poďme pekne po poriadku.

Na Sofiu sa tak otvorila cesta a my sme po nej okolo desiatej predpoludním prišli do hlavného mesta Bulharska. Keďže miestni toho moc v cudzom jazyku nenahovoria a navyše nevedeli, na ktorom štadióne sa vlastne zápas Levski – MŠK hrá, blúdili sme po Sofii zhruba hodinu a pol. Nakoniec sme za pomoci taxikára, ktorý bol priaznivcom CSKA Sofia, našli cestu na štadión. Pred ním už stálo niekoľko policajtov, ktorí sa nás ujali a vysvetlili nám, že bude lepšie, ak sa v cudzom prostredí necháme doprevádzať nimi. Zaparkovali sme teda do bezpečia autobus, šoférov nechali spať a my sme sa taxíkmi a policajnými autami doviezli do centra. V jednej z reštaurácii sme obsadili všetky stoly, posilnili sa, zaspievali a potom sme sa presunuli o kúsok ďalej do parku, kde sme si čas do zápasu krátili pivkom a pojedaním výborných slaných rybičiek s hranolkami. Niektorí z policajtov boli veľmi priateľskí, ochotne nám pózovali so šálmi Žiliny, ochutnávali naše kvalitné nápoje privezené zo Slovenska a nechali svoje motorky na fototermíny pre nás. Neskôr sme sa za policajného doprovodu cez pol Sofie v taxíkoch a policajných autách dostali opäť pred štadión, tentoraz však už k nášmu sektoru. Do zápasu však ostávali ešte tri hodiny, ale bezpečnejšie bolo pre nás vydržať a ostať pri štadióne. Ak by totiž pohľady priaznivcov Levski vedeli zabíjať, nik z nás by neprežil. Postupne nás zhruba hodinu pred zápasom púšťajú usporiadatelia do sektoru, kde rozvešiame vlajky a spúšťame prvý support. Na vyše 29-tisícovom štadióne Georgija Asparuchova je zatiaľ prázdno a aj štvrťhodiny pred zápasom to na veľkú návštevu nevyzerá. Keďže však na štadióne nemajú turnikety, zrazu je na úvodný hvizd v domácom kotli okolo 5-6-tisíc hláv a celkovo na tribúnach 15-tisíc. Je nám jasné, že prekričať sa nebudú dať, ale v prestávkach, ktoré si miestni občas dali, ziapeme my a podľa piskotu na nás chápeme, že to nebolo nadarmo. Treba však dať klobúk dole pred fans Levski, naozaj paráda. Nás sa nakoniec v sektore hostí zišlo zhruba 50, ďalší fanúšikovia z radov podnikateľov a dôležitých osôb sedeli na hlavnej tribúne.

Zo zostavy, ktorú postavil Dušan Radolský, nás síce na chvíľu zamrazilo a keď sa zranil hneď v úvode Ivan Belák, vyzeralo to ešte horšie. Chalani, ktorí nastúpili, však dreli ako kone od úvodu a bulharský tím nemal veľa šancí. Všetci Žilinčania sa snažili urobiť maximum pre úspech. V druhom polčase sa dlho opakovali situácie z prvého dejstva. Naša pozorná obrana, vynikajúci Perniš a protiútoky, ktorým chýbala trochu presnosť pri finálnej prihrávke. Potom však prešla hodina hry, skvelý bojovník Adauto dal gól a v našom sektore sa zrazu besnelo. Každý sa radoval maximálne ako mohol, niektorí nechápali, čo sa stalo, ale bolo to nádherné. Minúty potom bežali veľmi pomaly. Levski zvyšovalo tlak na našu bránu, ale otváralo dvere vzadu, a to bola voda na mlyn pre MŠK. Niekoľko dobrých šancí mal Peťo Štyvar, aj Adauto, v závere však už našim rapídne odchádzali sily. Bulhari však spálili aj nemožné, a tak sa postup pre MŠK stále približoval. V posledných minútach už ani domáci nevedeli od nervozity nič vymyslieť a po záverečnom hvizde českého rozhodcu už vypukla v sektore Žiliny naozajstná a pravá radosť, ktorú niektorí aj so slzami v očiach prejavili.

Výhra nad Levski a postup do skupinovej fázy Pohára UEFA je tá najkrajšia odmena pre všetkých, ktorí fandia Žiline, chodia na jej zápasy, kde sa len dá a prežili s ňou veľa radosti ale aj zlých chvíľ. Tento postup je zadosťučinením za vypadnutia s Bazilejom, Chelsea, Utrechtom, Dinamom Bukurešť, Austriou Viedeň, či Slaviou Praha. Teraz sa iba všetko začína a my sme radi, že sme boli pri tom od úplného začiatku!

Po zápase nás polícia drží v sektore zhruba hodinu. Neskôr sa dozvedáme od jej členov, ako nás chcelo napadnúť niekoľko stoviek fans Levski, takže sme radi, že vyviazneme bez zranení. Stíhame ešte niekoľko prekrikovačiek na prázdnom štadióne s fanúšikmi Žiliny na hlavnej tribúne, neskôr aj s hráčmi a vedením, skandovačky pre pána Antošíka a spoločné fotografie v sektore. Naozaj perfektný zážitok.

Po zápase sme eskortovaní políciou až za hranice Sofie, na bulharsko – srbských hraniciach jeden z nás venuje colníkovi žilinský šál. Colník je fanúšikom CSKA Sofia a je rád, že mu do zbierky po šále od BATE Borisov pribudol aj ďalší. Nenávisť, aká panuje medzi CSKA a Levski, sa u nás naozaj nevidí. Občas sa však môže hodiť, čo sme mnohokrát pocítili aj v Sofii.

Cesta domov prebiehala v znamení skandovania a vyspevovania chorálov v autobuse, aj počas zastavení na odpočívadlách a benzínkach. Všetci sme to prežili, nebolo to nič náročné a kto bol v Bazileji a v Sofii musí uznať, že toto bola príjemnejšia a aj kratšia cesta. A hlavne víťazná.

Na záver iba niekoľko hesiel pre zasvätených: nevyspatý a občas zúrivý predseda, spiaci Slacho, 11 zaspatí a pochrámaný členok “Vomáčku”, TAXI BOYS, nenažraní čašníci, slané rybky, kolotoče, SOFIA, psy, Turci a futbálek, nálepky, luster, šnajzel, pivo, pivo, pivo, rezne a pivo, chalani zo Snežnice, Budapešť a deti, bulharskí kamionisti zo Zvolena, všetci do pol pása, Mičo, Viktor a Tony z polície v Sofii, taxíky a každý iná cena, Danka a Hanka, Ludvik fan Bétoven a oblečme si dresy, Už je za dveramííííí….

Veľká vďaka aj pánom šoférom, ktorí to zvládli a nemali z nás veľké nervy, mali veľa, veľa piva a chladničku!!!

PS: Nezabudnite! Odložte si lístky zo Sofie, zídu sa vám!
PS 2: Tí, čo boli nahlásení na výjazd a nedali vedieť, že nepôjdu, už nepôjdu s nami nikde! Mená mame, takže smola!
PS 3: Tí čo boli, budú mať na niektorý z výjazdov nabudúce zľavu. Neskôr upresníme.