ŽILINA – Na zápas so Slovanom sa chystal na severnej tribúne štadióna pod Dubňom megakotol. Do hľadiska prišlo síce vyše 6-tisíc ľudí, ale atmosféra tomu nezodpovedala. Slovan prišlo podporiť zhruba sedem stoviek fanúšikov a hosťom dokázali vytvoriť domáce prostredie. My sme bohužiaľ zaostávali nielen v početnosti kotla, ale aj v povzbudzovaní. Je ťažko pochopiteľné, prečo sa severná nenaplní ľuďmi viac.

Výsledky sú dobré, hra je dobrá, súper je atraktívny. V Liberci nás boli stovky, fandilo sa možno najviac a najlepšie za posledné roky, chorál striedal pokrik a ten ďalší, ale doma to na vlastnom štadióne z našej strany vyzerá, akoby nielen Fan club, ale ani ostatní verní na štadióne neboli. Hráči si to od nás nezaslúžia, aby sme ich takto slabučko podporovali v domácich zápasoch. Ak sa zíde v kotli sto ľudí a fandí dvadsať, efekt je nulový a prekričí nás ktokoľvek. Potom je jasné, že počuť viac pokriky neprajníkov a večných nespokojencov, ako fandenie ostatných fanúšikov.

Ak sa vám páčia fotky a príhody ľudí, ktorí boli naživo v Liberci, tak sa prejavte aj doma a nemusíte ani cestovať sedem hodín v autobuse tam a späť, aby ste zažili niečo podobné. Ak už idete do kotla, tak povzbudzujte hlavne Žilinu, pretože pokriky proti SFZ, Slovanu a na rozhodcu naozaj našim nepomôžu a nedodajú sily v súbojoch so súpermi. Viem, k futbalu a povzbudzovaniu patria aj emócie a občas sa podarí nejaký ten pokrik na súpera, ale aby tomu bolo neustále a navyše v závere zápasu, keď Žilina vedie iba 1:0 a súper tlačí, tak to nesvedčí o našej veľkej podpore klubu, ale skôr o nízkom IQ tých, ktorí si hovoria, že fandia šošonom, v žilách im prúdi žltá krv a ich duša je zelená…