GLASGOW – Po dlhšej dobe vám prinášame ďalší zaujímavý rozhovor, tentokrát s Rossom, členom fanúšikovskej skupiny Union Bears, ktorá už 6 rokov podporuje škótsky klub Glasgow Rangers. Okrem informácií o samotnej skupine sa budete môcť dočítať aj zopár vecí o škótskej ultras scéne, policajných praktikách v krajine, sporom s vedením klubu atď..

Ahoj, môžeš sa nám na úvod trochu predstaviť?

Ahoj, volám sa Ross a bývam neďaleko Glasgowa. Na futbal som začal chodiť už ako malé dieťa, v roku 2005 so skupinou The Blue Order a od roku 2007 so skupinou Union Bears, ktorej som sa o rok neskôr aj oficiálne stal členom.

Ako a prečo si sa stal fanúšikom Rangers, prečo nie napríklad Celticu?

Už ako dieťa som bol vychovávaný ako fanúšik Rangers, celá moja rodina fandila resp. fandí Rangers, čiže sa dá povedať, že to mám v krvi. V západnom Škótsku sa už od narodenia stanete fanúšikom buď Rangers alebo Celticu.

Povedz nám niečo o histórii Union Bears.

Naša skupina bola založená v lete roku 2007 za účelom vrátenia atmosféry na náš štadión. Prešli sme si ťažkými situáciami, problémy s políciou, bezpečnostné opatrenia na štadióne, problémy s inými fanúšikmi a mnoho iných vecí, ktoré boli dosť nepríjemné.

V októbri 2008 si väčšina našich členov zrušila permanentky, kvôli ceste ktorou sa vydal náš klub s predsedom (v tom čase David Murray). Po dlhých pohovoroch a stretnutiach dokonca niektorí naši členovia chceli, aby skupina prestala navštevovať zápasy Rangers až do momentu, keď Murray opustí klub. Nakoniec sme sa však rozhodli, že to nebude najrozumnejšie riešenie, a tak sa začalo chodiť na zápasy individuálne, bolo na každom členovi či sa rozhodne chodiť alebo nechodiť na zápasy. Toto bolo naše najťažšie obdobie.

Napriek tomu všetkému ostalo pár členov, ktorí na zápasy naďalej chodili a aj napriek malým počtom a nedostatku financií sme mohli vyprodukovať pár malých akcií. V roku 2011 David Murray definitívne skončil v klube.

Ešte predtým, v auguste 2009 sme prijali nových členov, o rok neskôr sa ukázal veľký záujem u mladých ľudí, no s nimi prišiel aj veľký záujem polície a začali nové, prísnejšie bezpečnostné podmienky na štadióne. Na konci sezóny 2010/11 sme sa presťahovali z Copland tribúny na Broomloan, kde sme boli spolu so skupinou The Blue Order, kde sme mohli stáť a hlavne, kde nám polícia dala viac priestoru na prezentáciu.

Aký má skupina Union Bears štýl fandenia?

Povedal by som, že ako skupina sme sa priklonili k európskemu štýlu fandenia, ale určite sú tam ešte prvky britského fandenia, čiže je to taký mix.

Čo UB a politické názory?

Naša skupina je apolitická. Podporujeme a budeme podporovať, aby Spojené kráľovstvo ostalo pokope, preto sme veľmi proti škótskej nezávislosti.

Existujú v Rangers ešte nejaké iné fanúšikovské skupiny? Ak áno, aké máte s nimi vzťahy?

Zdieľame sektor s členmi skupiny The Blue Order. Vzťah s nimi máme dobrý, nakoľko drvivá väčšina zakladateľov Union Bears sú bývalými členmi The Blue Order. Na tribúne sme už veľakrát odprezentovali spoločne nejaké choreá, no aj tak fungujeme každá skupina osobitne, keďže máme iný štýl podpory.

Teraz hráte v 3.škótskej divízii, ako prebieha sezóna?

Je to obrovská zmena, v jednom období hráte na vrchole a potom musíte ísť na samé dno k menej známym tímom, ktoré väčšinou nemajú žiadnu fanúšikovskú podporu. Veľa týchto zápasoch je nudných, nezaujímavých, jedinou výhodou je, že mužstvá z tejto tretej divízie majú ešte staré typy štadiónov a veľa tribún na státie.

Ktoré zápasy v tejto sezóne považuješ za najlepšie?

Doma jednoznačne zápas proti Motherwell, bol to zápas Ligového pohára, vyhrali sme 2:0 a štadión bol úplne plný. Vonku sa mi páčil zápas v Brechin, hlavne vďaka veľkému počtu pyrotechniky. V Škótsku je pyro zakázané a silno trestané, preto sa málo používa na tribúnach, ale v tomto zápase nám polícia žiadne veľké problémy nerobila.

Ako cestujete na výjazdy?

Naši členovia väčšinou cestujú autobusmi, občas spoločne vlakom.

Aký má vzťah Union Bears s vedením klubu?

My s vedením nemáme žiadny vzťah, momentálne nás veľmi irituje, že idú predať štadión v rámci sponzorskej zmluvy, je to naozaj hnus, takto pre rýchle peniaze zničiť tradície či históriu klubu.

Povedz nám niečo o polícii a “securiťákoch“.

Polícia v Škótsku je veľmi prísna, najmä čo sa týka futbalových fanúšikov, do väzenia sa môžete dostať už  takmer za čokoľvek, či obyčajné spievanie nejakej piesne alebo za nejaké názory, ktoré sa niekomu môžu zdať ako urážlivé.

Veľa našich členov je prenasledovaných políciou, veľa ľudí má zákazy navštevovať futbalové zápasy v Škótsku kvôli naozaj stupídnym veciam ako je búchanie do bubna vedľa policajného koňa. V posledných dňoch polícia začína našich členov oslovovať krstnými menami a vyhrážajú sa im, že prídu o prácu a podobne. Majú vytvorené oddelenie, ktoré sa venuje priamo nám a robia všetko pre to, aby zničili našu skupinu a celú škótsku ultras scénu.

Povedal by som, že v súčasnej dobe máme najprísnejšie zákony týkajúce sa futbalu vo svete.

Securiťáci nie sú o moc lepší a pravidelne spôsobujú problémy, mnohí z nich však zabúdajú, že nie sú členmi polície.

Okrem Celticu máte ešte nejakých nepriateľov?

Rivalita vďaka 80. a 90. rokom je aj medzi nami a priaznivcami Hibernian FC a Aberdeen FC. Najmä zápasy s Hibernianom sú veľmi zaujímavé, keďže podobne ako Celtic, aj oni sú katolíci.

A máte nejakých priateľov?

Máme priateľstvo s fanúšikmi Hamburger SV, ktoré existuje od roku 1977, kedy vznikol Hamburg Loyal Rangers Supporters Club. Ako skupina nemáme žiadne oficiálne priateľstvo, ale stále sme v kontakte s ľuďmi z Hamburgu, členmi skupiny Chosen Few Hamburg a podskupiny Cider Express Crew.

Vo februári sme navštívili zápas HSV proti Borusii Mönchengladbach v počte 30-35ks, pred rokom zas zápas s Werderom Brémy. Oni k nám chodia v menších počtoch už niekoľko sezón.

Čo nám môžete povedať o scéne v Škótsku?

Ultras scéna v Škótsku existuje len niekoľko rokov, stále je veľmi malá. Okrem nás tu je už iba Green Brigade (Celtic) a pár menších menej organizovaných skupín. Prvá ultras skupina v Škótsku – Red Ultras (Aberdeen FC), ktorá vznikla v roku 1999 bola rozpustená v roku 2010, ale pred pár mesiacmi vyhlásili, že sa vracajú späť. Na Fir Park (štadión Motherwell FC) je skupina fanúšikov, ktorí stoja a spoločne spievaju celých 90 minút zápasu, produkujú aj nejaké choreá, ale nemajú žiadny názov skupiny. Väčšina z nich sú však bývalí členovia už neexistujúcej skupiny Well Bois, dnes na seba odkazujú ako “Bois“.

Na aký zápas nikdy nezabudneš a prečo?

Finále Pohára UEFA v roku 2008 proti Zenitu Petrohrad. Aj keď sme prehrali, nikdy nezabudnem na tú atmosféru vo vnútri štadióna, keď vychádzali tímy z kabín na ihrisko, po chrbte mi prešiel mráz. Týždne to bolelo, že sme nevyhrali, ale aj tak si dovolím tvrdiť, že som mal šťastie, lebo som tam bol.

Ako vidíš Rangers za také 2-3 roky?

Dúfam, že príde pár nových hráčov a opäť sa vrátime tam kam patríme a opäť budeme vyhrávať trofeje.

Ako fanúšik, ktorý výjazd by si chcel s Rangers zažiť?  

Hrali sme väčšinou všade na svete, ale určite by som sa rád išiel opäť pozrieť do Srbska na zápas proti Partizanu Belehrad.

Chcel by si niečo odkázať ostatným fanúšikom?

Futbal je pre teba a pre mňa, nie je to skur*ený priemysel, seriem na moderný futbal!

 Zdroj: www.ultras-tifo.net