ŽILINA – Od 1. apríla 2010 nadobúda na Slovensku účinnosť takzvaný „zákon o mobilných súdoch“, ktorého autorom je Katarína Tóthová. Keby teta Katka nebola poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky (za ĽS – HZDS), niekto by si mohol myslieť, že sa jedná o prvoaprílový žart.


Našťastie je náš parlament inštitúcia na výsosť seriózna a tak sa môžeme tešiť na ďalší „účinný prostriedok proti vandalizmu“.

O čo vlastne ide? Celý tento cirkus okolo mobilných súdov spôsobila krátka vsuvka do už existujúceho zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov, a to:

„Ak je to vhodné a účelné hlavné pojednávanie sa môže konať priamo a bezodkladne na mieste, kde bol spáchaný prečin s uplatnením skráteného vyšetrovania (§ 203, § 204 tohto zákona).“

Vďaka tomuto sa vraj budú riešiť „výtržníci“ počas rizikových zápasov priamo na štadiónoch. Osobne ma zaráža, akí dokážu byť politici a funkcionári pohotoví ak sa jedná o údajnú bezpečnosť fanúšika. Súdy, kamery, zákaz pyra, pomaly už aj konfiet a „argentíny“. Od budúcej sezóny sa budem musieť ísť pravdepodobne vypýtať od usporiadateľa aj na záchod. Jednoducho rýchlo niečo vymyslieť a schváliť, aby to vyzeralo, že sa na zväze alebo v parlamente aj pracuje. Nehľadiac na to aký to má reálny dopad. A ľudia im to častokrát uveria. 

Načo je teda dobré toto skrátené vyšetrovanie? Ak existujú dôkazy, dotyčná osoba trest dostane aj tak. Ak neexistujú, nepomôže ani desať sudcov stojacich priamo v kotli. Teoreticky keď vytrhnem v hneve sedačku a som nasnímaný kamerou, jednoducho ma identifikujú a zaplatím spôsobenú škodu. V praxi to ale funguje tak, že policajti zbijú pelendrekmi plnú tribúnu kvôli pár hajlujúcim Maďarom, prípadne nastriekajú slzák kvôli skupinke Trnavčanov vytrhávajúcej sedačky. A nikoho aj tak nezatknú. S heslom „hlavné je, že sme si buchli“ potom s úsmevom na tvári prezentujú úspešne „spackaný“ zásah na tlačovke. Aj toto pomôžu mobilné súdy vyriešiť? Ako som písal už minule, opäť sa iba zakrýva neschopnosť určitých ľudí riešiť problémy.

Našťastie je to celé iba marketingový ťah zainteresovaných vystrašiť ľudí. V skutočnosti sú tieto súdy pomerne neúčinné. Nie som síce expert na právo, ale existuje veľa dôvodov, pre ktoré sa konanie pred súdom nemôže ani začať. Stačí si vyžiadať vlastného zástupcu, stačí mať v sebe nejaké to pivo a tak ďalej. Kto sa rovno neprizná sám, by sa teda nemal čoho obávať.  Veď teta Katka sa v dôvodovej správe zákona odvoláva na Českú republiku, v ktorej od zavedenia podobných súdov doteraz neodsúdili ani jedného človeka.

Možno sa pýtate, prečo o tom teda vlastne píšem. Pointou toho celého je fakt, že niekto v snahe získať sympatie ďalších vol(ič)ov, nemá problém pošliapať práva iných ľudí. Vytvoriť dvojitý meter, jeden  na fanúšikov a druhý na tých ostatných. Koho zaujíma, že bežný človek sa domáha spravodlivosti v skutočne závažných prípadoch aj niekoľko rokov. Fanúšik dostane exkluzívne právo byť vybavený v priebehu pár minút.

Nechcem ale vyzerať ako jednostranný alebo zaujatý kritik. Tak ako nemožno hodiť všetkých športových fanatikov do jedného vreca, nemožno tak spraviť ani v prípade policajtov či hocikoho iného. Bohužiaľ veľa z nás má jednoducho osobné skúsenosti s tým, ako naše policajné orgány zneužívajú svoje postavenie a tak je na mieste obávať sa toho, že aj mobilné súdy budú iba ďalším prostriedkom na šikanovanie.

                              „Šport nie je príležitosť k výtržníctvu a opíjaniu sa.“ (K. Tóthová)

Na záver mi ostáva v tomto s Katkou iba súhlasiť, pretože dobrou príležitosťou na to je už dlhšiu dobu pobyt v parlamente. A tie zákony tak potom aj vyzerajú…