Dubnica – Výjazdy do Dubnice patria medzi naše obľúbené, vždy si sem nájde cestu množstvo Žilinčanov a ani tento výjazd nebol výnimkou, práve naopak. Šanca získať piaty majstrovský titul  v histórii bola dostatočným dôvodom, prečo si stovky fanúšikov naplánovali cestu do Dubnice.

Okolo 14. hodiny sa stretávame na železničnej stanici, kde si kupujeme lístky, dáke tie zásoby na cestu a niečo po pol tretej odchádza vlak s prvou skupinou fanúšikov. Vo vlaku sa tlačí asi 200 žlto-zelených fanatikov, spieva sa, lepia sa nálepky, niektorí popíjajú pivká, iní „tekuté ovocie“. Pár minút pred 16. prichádzame do Dubnice a za poriadneho hukotu vyskakujeme z vlaku. V tomto čase štartuje zo Žiliny ďalšia početná skupina fanúšikov, ktorú tvoria desiatky áut a plný autobus Šošonov.

 

Pred železničnou stanicou nás už čakajú policajti, všetko prebieha v pokoji, presúvame sa ku štadiónu, na ktorom chceme navštíviť miestu krčmičku. Naše plány nenachádzajú pochopenie u policajtov, ktorí nás tlačia na parkovisko a nechcú nás nikam pustiť, čo je aj pochopiteľné, keďže sa medzi nami „skrývajú“ vrahovia, uchyláci a iné podvratné živly. Fakt krásne privítanie! Takže asi 200 ľudí stojí na parkovisku pred štadiónom bez vody, jedla, je nám zima, dokonca začína pršať, ale to nikoho nezaujíma. Asi po polhodine presviedčania nás púšťajú do krčmy, kde sa môžeme konečne ako ľudia najesť, napiť a trošku zohriať.  Pár z nás nenecháva nič na náhodu a úspešne sa vytráca do mesta, veď predsa nebudeme riskovať, že nás zas vystrčia niekde do zimy.

 

Ako sa blíži zápas, ku štadiónu prichádza stále viac a viac žilinských áut, ktoré úplne obsadzujú parkovisko aj priľahlé uličky. Všade vidno len žlto-zelené farby, ozývajú sa žilinské chorály, mesto je úplne naše! Pár minút pred zápasom sme už všetci na tribúne, na ktorej sa tiesni asi 1000 Šošonov, pričom kotol tvorí asi 500 ľudí. Pri nástupe hráčov spúšťame mohutný rev, nad hlavami držíme šále a každý verí v zisk titulu! Support je v prvom polčase na veľmi dobrej úrovni, ľudia sa bavia, skáču, ziapu, každý si vychutnáva zápas ako len vie. V 32. minúte sa dostávame do vedenia premiérovým gólom Stana Angeloviča a štadiónom sa ozýva nenormálny hukot a mohutné MAJSTRI, MAJSTRI! Jeden chorál strieda druhý, dávame vytlieskavačku, prekrikovačku, atmosféra je naozaj majstrovská. Do konca polčasu sa už stav nemení, od zisku titulu nás delí len 45 minút.

 

Polčasovú prestávku využívame na návštevu bufetu, v ktorom je nenormálne dlhá rada, vidno, že sa domáci klub „svedomito“ pripravoval na náš príchod. Čerešničkou na torte bol prístup domácej SBS-ky, ktorá odmietala pustiť fanúšikov z tribúny, dokonca nechcela vpustiť otca s dvoma malými deťmi, ktorí si boli vziať bundy do auta, pretože im bola zima, naspäť na štadión. Toto by mal  radšej riešiť riaditeľ nášho klubu, namiesto vydávania zavádzajúcich prehlásení deň pred najdôležitejším zápasom sezóny.

 

Druhopolčasové fandenie už nie je na takej úrovni, ako by si naši hráči zaslúžili. Do fandenie sa zapája menej ľudí, aj keď miestami sa darí úroveň supportu pozdvihnúť, je to na počet ľudí slabé. Po inkasovanom góle v 64. minúte sa trošku preberáme a ženieme hráčov za víťazstvom, no po pár zahodených šanciach znova support upadá. Niektorí by si mali uvedomiť, že najdôležitejšie je povzbudzovať svoje mužstvo práve vtedy, keď sa nedarí, keď potrebuje dať gól, no to už je v Žiline „obohraná pesnička“. Našim hráčom sa aj napriek sľubným možnostiam nedarí vsietiť vytúžený gól, a tak zápas končí remízou 1:1, čo pri víťazstve Slovana odkladá oslavy titulu minimálne do soboty.

 

Po zápase sa spúšťa poriadna búrka, no naši hráči sa nám idú poďakovať aj tak, vidno, že sú sklamaní, rovnako aj my, no aj tak im ďakujeme za bojovnosť a snahu.

 

Po ďakovačke zvesujeme vlajky a ponáhľame sa do vlaku, autobusu, alebo do áut, každý ako prišiel. Cesta domov prebieha rôzne, niektorí debatujú, iní ziapu, no nič zaujímavé sa nedeje. Do Žiliny prichádzame okolo pol desiatej a každý ide vlastnou cestou, niekto domov, niekto do baru, iný na Majáles. Titul sme síce ešte nezískali, no o to viac sa môžeme tešiť na sobotný futbal a POCHOD MAJSTROV.

 

Ešte jedna organizačná vec. Včera sa našla na tribúne bunda, ak ju niekto stratil, kontaktuje na fóre Solinkara.